Rastlinné pletivá Martin Belko Trieda: 3.E

1. Rastlinné pletivá Martin Belko Trieda: 3.E

2. Rozdelenie pletív Rastlinné pletivá sú súbory buniek, ktoré sú tvarovo a funkčne prispôsobené na vykonávanie určitej funkcie. Bunky pletiva komunikujú medzi sebou mikroskopickými kanálikmi, prechádzajúcimi bunkovými stenami - plazmodezmami. 1. Podľa pôvodu, vzniku: a) Pravé pletivá b) Nepravé pletivá 2. Podľa tvaru buniek a zhrubnutia bunkovej steny: a) Parenchým b) Kolenchým c) Sklerenchým d) Prozenchým 3. Podľa funkcie, ktorú plnia: a) Delivé (meristematické) pletivá b) Trváce pletivá

3. 1.Rastlinné pletivá podľa pôvodu, vzniku a) Pravé pletivá → vznikajú delením buniek, ktoré zostávajú po delení spojené → priehradky medzi bunkami sú spočiatku tenké, neskôr hrubnú → v zhrubnutých stenách sú nezhrubnuté miesta - bodky, ktoré zabezpečujú výmenu látok medzi jednotlivými bunkami pletiva.Bodkami prechádzajú jemné kanáliky plazmodezmy, ktoré spájajú cytoplazmy buniek. b) Nepravé pletivá → vznikli nahromadením a neskorším zrastom pôvodne voľných buniek. → príkladom je plektenchým (pseudoparenchým) – ktorý vytvára plodnice húb a stielky lišajníkov.

4. 2.Rastlinné pletivá podľa tvaru buniek a zhrubnutia bunkovej steny a) Parenchým → tvoria ho tenkostenné bunky s veľkými medzibunkovými priestormi, ktoré majú vo všetkých smeroch rovnaký tvar. → bunky majú po celý čas protoplast, majú veľkú centrálnu vakuolu, cytoplazma je redukovaná na tenkú nástennú vrstvu. → funkcia: zásobné pletivo, vylučovacie pletivo, vodné pletivo pri sukulentoch … → výskyt: vnútorné časti orgánov b) Kolenchým → je tvorený bunkami s nepravidelne zhrubnutými bunkovými stenami a živým protoplastom → intercelulárne priestory sa medzi bunkami nenachádzajú. → Rohový kolenchým - bunkové steny sú zhrubnuté v rohoch - výskyt: stopky plodov a listov → Doskovitý (radový) kolenchým - má zhrubnutie na protiľahlých hranách buniek - výskyt: hrany stoniek tekvice, uhorky i hluchavky → funkcia: zaisťuje prevnosť a pružnosť rastúcich orgánov

5. c) Sklerenchým → je tvorený bunkami v konečnom štádiu s odumretým protoplastom a s rovnomerne zhrubnutými bunkovými stenami. → výskyt: v dužine hrušky, kôstkach marhúľ, sliviek sa nachádzajú zhluky sklerenchymatických buniek - sklereidy, v podobe dlhých buniek tvoria sklerenchymatické vlákna mechanické pošvy listov jednoklíčnolistových rastlín (obilniny, kukurica, bambus). → funkcia: je veľmi odolný voči mechanickému poškodeniu, má teda hlavne ochrannú funkciu d) Prozenchým → tvoria bunky značne pretiahnuté v jednom smere so šikmými priečnymi priehradkami. → výskyt: cievne zväzky

6. 3. Rastlinné pletivá podľa funkcie ktorú plnia a) Delivé (meristemetické) pletivá = Meristémy → sú tvorené z tenkostenných parenchymatických buniek, ktoré majú schopnosť deliť sa a tým zabezpečujú rast rastlín → diferenciáciou delením vzniknutých buniek sa tvoria trváce pletivá → Podľa zachovania schopnosti deliť sa rozlišujeme: - Pôvodný meristém (protomeristém) → je lokalizovaný v rastovom vrchole stonky, koreňa a rastových zónach listu - Primárny meristém (histogén) → vzniká z protomeristému a to postupnou stratou schopnosti buniek deliť sa, ktoré sa  diferencujú do trvácichpletív → podľa toho, ktorá časť pletív z neho vznikne, rozlišujeme niekoľko typov primárneho meristému: : dermatogén (dáva vznik pokožke), periblém (dáva vznik primárnej kôre), plerom (dáva vznik základnému pletivu), prokambium (dáva vznik prvotnému drevu a lyku). - Sekundárny (druhotný) meristém → tvoria ho bunky trvácich pletív, ktoré opätovne nadobúdajú schopnosť deliť sa → patrí sem: kambium (u drevín vytvára sekundárne drevo a lyko), fylogén (produkuje korok a zelenú kôru )

7. b) Trváce pletivá → sú tvorené z buniek špecializovaných na určité funkcie, ktoré sa už ďalej nedelia. Delia sa na tri skupiny: krycie, vodivé a základné pletivá. → Krycie pletivá - pokrývajú povrch rastlinného tela a chránia tak rastlinu pred škodlivými vplyvmi prostredia. - umožňujú regulovaný výdaj vody a výmenu látok medzi rastlinou a prostredím. - vznikajú z prvotného meristému, dermatogénu - pokožka (epidermis) nadzemných orgánov je tvorená jednou vrstvou plochých buniek, medzi ktorými nie sú medzibunkové priestory - na pokožke sa nachádza tenká vrstva kutínu – tvorí kutikulu – je nepriepustná pre vodu, plyny a zabraňuje neregulovanému výdaju vody - pokožka koreňa má podobnú stavbu ako epiderma ale nikdy neobsahuje kutikulu a prieduchy - pokožka starých stromov sa nazýva borka. Pletivá nachádzajúce sa smerom von odumierajú a výmena plynov sa uskutočňuje cez modifikované prieduchy – lenticely - súčasťou pokožky sú rôzne pokožkové útvary napr: prieduchy (stomata), hydatódy, chlpy(trichómy), emergencie

8. → Vodivé pletivá - tvoria ich len vyššie rastliny (u stielkatých rastlín sa pohyb roztokov medzi bunkami uskutočňuje difúziou cez plazmodezmy) - vyššie rastliny rozvádzajú roztoky dvoma smermi → Transpiračný prúd: - vedie z koreňa smerom do listov vodu s rozpustenými anorganickými látkami - prechádza drevnou časťou cievneho zväzku → Asimilačný prúd: - smeruje z listov, kde vznikajú organické látky (asimiláty) do miesta spotreby alebo do zásobných orgánov. - prechádza lykovou časťou cievneho zväzku - v drevnej časti (xylem) sú uložené cievy (trachey) a cievice (tracheidy)- sú tvorené nad sebou uloženými mŕtvymi bunkami so zhrubnutými bunkovými stenami - v lykovej časti (floem) sú prítomné len sitkovice - sú tvorené nad sebou usporiadanými pretiahnutými živými bunkami. Na konci vegetačného obdobia ich upcháva kalóza (polysacharid, vyskytuje sa v bunkových stenách okolo plazmodeziem, často sa tvorí ako reakcia na poranenie v sitkových elementoch), tým odumierajú a na jar sa musia v rastline vytvoriť nové

9. - drevná a lyková časť vytvárajú cievny zväzok → kolaterálny - drevo je na vnútornej a lyko na vonkajšej strane (najčastejší typ cievneho zväzku) → bikolaterálny - má jednu drevnatú a dve lykové časti → koncentrický - drevná čast je obklopená lykovou (hadrocentrický) alebo naopak (leptocentrický) → radiálny - má niekoľko drevných a lykových častí lúčovito usporiadaných, pričom drevná a lyková časť sa pravidelne strieda (len v koreňoch)

10. → Základné pletivá - tvoria parenchymatické bunky, ktoré vypĺňajú priestory medzi krycími a vodivými pletivami - funkcie môžu byť rôzne: → asimilačné pletivo - obsahuje veľa chloroplastov, pretože v ňom prebieha fotosyntéza. Nachádza sa medzi vrchnou a spodnou pokožkou listov, často označované ako chlorenchým → zásobné pletivo - nachádza sa hlavne v podzemných orgánoch, v jeho bunkách sa ukladajú zásobné látky → vodné pletivo - nachádza sa v kaktusoch, v jeho bunkách sa hromadia zásoby vody → prevzdušňovacie pletivo - majú ho rastliny žijúce na vlhkých stanovištiach, kde je v pôde málo vzduchu, má veľké medzibunkové priestory, ktoré tvoria sústavu kanálikov → vylučovacie pletivo - tvoria ho zvláštne bunky, ktorých obsah odumiera a mŕtve bunky sa potom plnia rôznymi látkami (silicami, trieslovinami, alkaloidmi...)

11. Ďakujem za pozornosť