240 likes | 1.28k Vues
Ľudovít Štúr. Ľudovít Štúr bol:. vodca mládeže pedagóg jazykovedec novinár politik básnik a spisovateľ. Narodil sa 29. októbra 1815 v obci Uhrovec ako druhorodený syn národne uvedomelého učiteľa. Základné vzdelanie získal u otca, učiteľa.
E N D
Ľudovít Štúr bol: • vodca mládeže • pedagóg • jazykovedec • novinár • politik • básnik a spisovateľ
Narodil sa 29. októbra 1815 v obci Uhrovec ako druhorodený syn národne uvedomelého učiteľa. Základné vzdelanie získal u otca, učiteľa. V roku 1827 odchádza študovať na gymnázium do Rábu (dnešný Gyor v Maďarsku) Potom ide na evanjelické lýceum do Bratislavy. Ako 24-ročný študuje na nemeckej univerzite v Halle.
Izba, v ktorej sa narodil Univerzita v Halle
Štúr ovládal slovenčinu, latinčinu, maďarčinu, nemčinu, angličtinu, francúzštinu, hebrejčinu, hovoril rusky, chorvátsky a grécky. Mal vzdelanie z teológie, filozofie, histórie a lingvistiky (náuke o jazykoch) Prednášal na evanjelickom lýceu ako profesor. Vzdelanie
Štúr bol mimoriadne obľúbený ako učiteľ na lýceu v Bratislave. Zhromaždil okolo seba mladých študentov. Založili spolok Tatrín. Štúr sa začal zaoberať myšlienkou uzákoniť spisovnú slovenčinu. Úradným jazykom na Slovensku bola totiž maďarčina a naše územie bolo pod nadvládou Maďarov. Uzákonenie spisovnej slovenčiny
J. M. Hurban M. M. Hodža Štúrovi spolupracovníci: Janko Kráľ Ján Botto Samo Chalupka Janko Francisci Ján Kalinčiak
V tomto roku sa stretli na fare v Hlbokom u Jána Hollého Štúr a jeho spolupracovníci a dohodli sa na uzákonení spisovnej slovenčiny. 1843 Fara v Hlbokom
Činnosť štúrovcov • Od roku 1845 vydáva Štúr Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol tatranský, kde štúrovci uverejňujú vlastnú tvorbu. • Okrem toho Štúr vydáva vedecké diela, aby obhájil novú spisovnú slovenčinu: Nárečia slovenskuo alebo potreba písania v tomto nárečí a Náuka reči slovenskej. Prvé vydanie novín Obálka diela Náuka reči slovenskej
Štúr kvôli svojmu národu obetoval aj svoj osobný život. Nikdy sa neoženil, hoci jeho láskou či duchovnou priateľkou bola Márie Pospíšilová i Adela Ostrolúcka.
Prežil ich pod maďarským policajným dozorom v Modre. Tu sa v decembri roku 1855 na poľovačke nešťastnou náhodou strelil puškou do nohy. Zomrel 12. januára 1856. Pochovaný je v Modre. Štúrov hrob Štúrove posledné roky Izba, v ktorej zomrel Miesto, kde sa postrelil. Pomník v Modre
Zapamätáme si: • 1815 Uhrovec – 1856 Modra • vodca mládeže • pedagóg • jazykovedec • novinár • politik – poslanec uhorského snemu za mesto Zvolen • básnik a spisovateľ • 1843 – uzákonil spisovnú slovenčinu (používame dodnes) • - základom bolo stredoslovenské nárečie • Základné jazykovedné diela:Náuka reči slovenskej • -Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí • Novinár - vydáva Slovenskje národňje novinis literárnou prílohou • Orol tatranský • Štúrovci: Janko Kráľ, Samo Chalupka, Andrej Sládkovič, • Ján Botto, J. M. Hurban, M. M. Hodža