ÚSPORY Z ROZSAHU, NEDOKONALÁ KONKURENCIA A MEDZINÁRODNÝ OBCHOD

1. ÚSPORY Z ROZSAHU, NEDOKONALÁ KONKURENCIA A MEDZINÁRODNÝ OBCHOD Vypracovala: Mariana Iabloncic

2. Úspory z rozsahu • vznikajú ak rast objemu produkcie firmy alebo odvetvia vedie k pomalšiemu rastu celkových nákladov, než aký bol rast objemu produkcie • pokles priemerných nákladov dlhého obdobia je výsledkom nerovnakého rastu objemu produkcie a objemu nákladov

3. Typy úspor z rozsahu • Vnútorné úspory z rozsahu • závisia od výšky produkcie individuálnej firmy nezávisle na zmenách veľkosti ostatných firiem v odvetví - tendencia k vzniku monopolu,či oligopolu (nedokonalá konkurencia) • Vonkajšie úspory z rozsahu • vznikajú, ak rastie produkcia celého odvetvia, alebo skupiny firiem a v dôsledku toho klesajú náklady každej jednotlivej firmy (dokonalá konkurencia)

4. Nedokonalá konkurencia • nastáva vtedy, keď produkciu vyrába ohraničený počet výrobcov( alebo len jeden výrobca), ktorí majú možnosť ovplyvňovať ceny predávaných výrobkov • Formy nedokonalej konkurencie: - monopolná konkurencia - oligopol - čistý monopol

5. Monopol • Existencia jednej firmy na trhu • Marginálny príjem každej dodatočne predanej jednotky je nižší ako cena výstupu • bez cenovej diskriminácie monopol musí predať každú dodatočnú jednotku lacnejšie, ako predchádzajúcu • MR (marginálne príjmy) - krivka leží pod krivkou dopytu

6. Vzťah medzi marginálnymi príjmami a cenou: kde: P - cena za jednotku MR - marginálne príjmy Q - množstvo za predanú jednotku (počiatočný predaj) B - sklon krivky dopytu

7. Priemerné náklady: • Marginálne náklady (MC): - cena produkcie za každú dodatočnú jednotku výstupu (MC krivka leží pod AC krivkou) • Celkové náklady: - suma fixných a variabilných nákladov C= celkové náklady F= fixné náklady c= konštantné marginálne náklady Maximalizácia výstupu v bode: MR=MC Monopol dosiahne zisk: P>AC

8. Monopolistická konkurencia • Predpoklady: • diferenciácia produktu • každá firma považuje cenu konkurentov za danú • Firma vyrába a predáva tým viac - čím je vyšší dopyt v odvetví a čím sú vyššie ceny konkurentov. • Vyrába a predáva tým menej - čím je vyšší počet firiem v odvetví a čím vyššia je ich cena.

9. kde: • Q - predaj jednotlivých firiem • S - predaj celého odvetvia( tržby) • n - počet firiem v odvetví • b - konštanta, reprezentuje citlivosť firmy na cenu • P – cena • - priemerná cena

10. Priemerné náklady (AC) - závisia od počtu firiem v odvetví (n). • Predpoklady: • všetky firmy v odvetví sú symetrické, dopytové a nákladové funkcie sú rovnaké pre všetky firmy, hoci vyrábajú a predávajú diferencované produkty • čím viac firiem je v odvetví, tým sú vyššie priemerné náklady, pretože každá firma produkuje menej.

11. cena za ktorú predáva typická firma svoje statky, závisí aj od počtu firiem v odvetví. Q = A - B*P A B • keď firma maximalizuje zisk, vieme MR=MC

12. čím viac tu bude firiem tým silnejšia bude medzi nimi konkurencia a tým nižšia bude cena - nulový zisk (zero profits): P=AC - P > AC – firmy majú motiváciu vstúpiť do odvetvia - P < AC – firmy opúšťajú odvetvie

13. Monopolistická konkurencia a medzinárodný obchod • Predpokladom aplikácie modelu monopolnej konkurencie v oblasti medzinárodnej ekonomiky je myšlienka, že obchod rozširuje veľkosť trhu. • Rast celkového objemu predaja zníži priemerné náklady pri akomkoľvek danom množstve firiem n. • dôvod je v tom, že keď trh rastie pri rovnakom počte firiem, bude stúpať rozsah predajov na jednu firmu a priemerné náklady jednej firmy teda poklesnú . • Rast množstva firiem spôsobí pokles ceny

14. Medzinárodný obchod • Predpoklady: • svetová ekonomika pozostáva z dvoch krajín: domáca a zahraničná krajina. • výrobné náklady sú rovnaké v oboch krajinách, ktoré spolu obchodujú • obchod nevyžaduje žiadne náklady • každá z týchto krajín má dva výrobné faktory: kapitál a prácu • v každej krajine existujú dve odvetvia: výroba priemyselných statkov (odev) a potravín. • Domáca krajina vyrába odev (kapitálovo náročný statok) a exportuje ho do zahraničia • krajina zahraničná vyrába potraviny (pracovne náročný statok) a exportuje ich do domácej krajiny

15. Inter-industry a Intra-industryTrade • Medzinárodný obchod za predpokladu monopolnej konkurencie pozostáva z dvoch častí: • zmena odevu za potraviny sa nazýva, medzi odvetvová zmena (inter-industry trade) • zmena odevu za odevy sa nazýva vnútro odvetvová zmena (intra-industry trade).

16. Medziodvetvová zmena (inter-industry trade) – - odráža komparatívne výhody . - domáca krajina, ktorá je viac vybavená kapitálom je vývozcom odevov a dovozcom potravín. - komparatívne výhody sú tu dôležitým faktorom štruktúry obchodu. • Vnútro odvetvová zmena (intra-industry trade) - neodráža komparatívne výhody . • Aj keď krajiny majú rovnaký pomer kapitálu a práce, ich firmy stále vyrábajú diferencované statky a dopyt po odlišných statkoch bude príčinou tejto časti intra-industry trade. • Tu sú dôležitým faktorom výnosy z rozsahu (žiadna krajina nevyrába celé spektrum rôznych produktov sama). • jej štruktúra je nepredvídateľná

17. Relatívna dôležitosť Inter-industry a Intra-industry Trade záleží na tom, nakoľko sú si obe krajiny podobné. • Ak domáca krajina a aj zahraničná majú podobný pomer kapitálu a práce, rozsah inter-industry trade bude malý prevažuje intra-industry trade. • Ak majú odlišný pomer kapitálu a práce prevažuje inter-industry trade.

18. Ďakujem za pozornosť!