Dobríková, E. – Šalgovičová, D. Výskumný ústav potravinársky, Bratislava

1. Systém zberu, spracovania a vyhodnocovania údajov z ČMS„Cudzorodé látky v potravinách a krmivách“ Dobríková, E. – Šalgovičová, D. Výskumný ústav potravinársky, Bratislava

2. ČMS Cudzorodé látky v potravinách a krmivách • Koordinovaný cielený monitoring - 1991 - cieľom je zistiť v reálnych podmienkach poľnohospodárskej prvovýroby a spotreby jej produkcie vo vybraných lokalitách, vzájomný vzťah medzi stupňom kontaminácie poľnohospodárskej pôdy, závlahovej vody, napájacej vody, rastlinnej a živočíšnej produkcie. • Monitoring spotrebného koša - 1993 - cieľom je získať objektívne údaje o kontaminácii potravín v spotrebiteľskej sieti. Odbery vzoriek sa zabezpečujú nákupom v obchodnej sieti dvakrát ročne každoročne v tých istých 10 lokalitách Slovenskej republiky.    • Monitoring voľne žijúcej zveri a rýb - 1995 - cieľom je sledovať prienik kontaminantov do organizmu voľne žijúcej zveri a rýb ako indikátora stavu životného prostredia.

3. Koordinovaný cielený monitoring Bitúnok odber vzorky Farma PD • mäso • pečeň Napájacia voda STAJŇA ŠVPS SR • mlieko • krmivo • voda rizikové prvky rizikové prvky POLE Závlahová voda • obilie • sená • zelenina • ovocie • zemiaky • iné krmivá Hydromeliorácie š.p. rizikové prvky rizikové prvky Rizikové prvky: ŠVPS SR kadmium, ortuť, olovo, chróm, nikel, arzén, kongenery PCB, dusičnany, dusitany pôda ÚKSÚP rizikové prvky

4. Monitoring spotrebného koša Sledované lokality: Bratislava, Žiar nad Hronom, Krompachy - I. Galanta, Nitra, Hnúšťa, Kráľovský Chlmec - II. Horná Súča, Tvrdošín, Kežmarok - III. Potraviny rastlinného pôvodu: chlieb, pečivo, ryža, rastlinné oleje, zemiaky, kapusta, mrkva, cibuľa, paradajky, citrusy, jablká, pivo, víno, káva, ovocné šťavy chemické prvky, rezíduá pesticídov, polyaromatické uhľovodíky, kongenery PCB, dusičnany, dusitany, mykotoxíny, aditívne látky rezíduá veterinárnych liečiv Maloobchodné predajne Obchody, supermarkety, hypermarkety, stánky, trhy, trhoviská a iné maloobchodné predajne Potraviny živočíšneho pôvodu: hovädzie mäso, bravčové mäso, hydina, mäsové výrobky, mlieko, syry, jogurty, vajcia, maslo, masť, pitná voda VÚVH ŠVPS, VÚP záťaž človeka konečný spotrebiteľ

5. Dunajská Streda, Trnava, Poprad, Žiar nad Hronom, Michalovce, Spišská Nová Ves, Trebišov – ŠVPS SR Monitoring poľovnej zveri a rýb Lokalita odstrelu: sval pečeň Srnec (Jeleň) Rizikové prvky Polychlórované bifenyly Rizikové prvky: kadmium, ortuť, olovo, chróm, nikel, arzén, meď tuk Voda Huby Lišajníky Rizikové prvky Rizikové prvky Rádiometria Odberové miesta rýb: Michalovce, Trebišov – ŠVPS SR Rizikové prvky: Rizikové prvkyPolychlórované bifenyly Dioxíny POP Ryby Dravé: šťuka, zubáč, sumec, úhor, jalec Nedravé: kapor, karas, pleskáč, plotica kadmium, ortuť, olovo, chróm, selén, arzén, meď

6. Systém zberu dát pre ČMS • Spolupracujúce organizácie • Štátna veterinárna a potravinová správa • Regionálne veterinárne a potravinové správy • Štátny veterinárny a potravinový ústav (BA, DK, KE, NR) • Výskumný ústav vodného hospodárstva • Hydromeliorácie, š.p. • Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky • organizácie Slovenského rybárskeho zväzu Integrované databanky Databáza VÚP - PIS CL Centrum pre vyhodnocovanie výskytu CL > 8 mil. údajov Kontrola domáca produkcia a dovoz (voda, pôda, krmivá, suroviny rastlinného a živočíšneho pôvodu, potraviny)

7. Štruktúra vstupnej vety

8. pokrač.

9. Databáza

10. Vyhodnocovanie údajov z ČMS, výstupy • Správa z monitoringu cudzorodých látok v potravinách a krmivách http://enviroportal.sk/ism/spravy.php • Správa z kontroly cudzorodých látok • Štatisticky spracované údaje • Graficky spracované údaje • Geografické vyhodnotenie údajov • Výpočet záťaže obyvateľstva

11. PV – počet vzoriek, NL – počet nadlimitných vzoriek

12. Porovnanie priemerných nálezov olova v hovädzom mäse od roku 1991

13. Závislosť medzi sledovanými znakmi

14. Percento limitu kadmia v lokalitách KCM od roku 1991

15. Porovnanie expozičných dávok arzénu s hodnotami PTWI pri reálnej spotrebe Z porovnania expozičných dávok arzénu s hodnotami PTWI v posledných troch rokoch realizácie vyplýva, že hodnoty týždenného príjmu arzénu z potravín majú klesajúci charakter. V roku 2004 vyčerpávajú povolený tolerovateľný týždenný príjem stanovený JECFA FAO/WHO do 16,4% pri použití priemerných nálezov, do 12,8% pri použití mediánových nálezov a do 35,4% pri použití 95 percentného percentilu.

16. Príjem arzénu do organizmu človeka prostredníctvom jednotlivých komodít, vypočítaný pre priemerného obyvateľa SR v roku 2004 Medzi najvýznamnejšie zdroje expozičných dávok arzénu v roku 2004 pri výpočtoch príjmu prostredníctvom reálnej spotreby a priemerných nálezov patrí chlieb a pečivo, ktoré sa na celkovom týždennom príjme 2,458 ng.kg-1 telesnej hmotnosti podieľajú až 20,6%. Ryby a rybie výrobky sa podieľali 19,5%, a iné potraviny (vrátane cereálnych raňajok) 17,8% z celkového príjmu.

17. Záver Databáza je súčasťou Informačného systému o životnom prostredí Slovenskej republiky, ktorého cieľom je poskytovanie informácií o kontaminácii zložiek potravinového reťazca riadiacej sfére, decentralizovane riadiacim zložkám na úrovni regiónov a verejnosti. Bez spätného toku informácií nie je možné zabezpečiť ochranu kvality potravín, zdravia ľudí a životného prostredia.

18. Ďakujem za pozornosť