1 / 15

Vyučujúci: Rndr. Kortišová

Vyučujúci: Rndr. Kortišová. Lišajníky. O nich. Lišajník ( Lichen ) alebo lichenizovaná huba , [1] je symbiotické spoločenstvo huby ( mykobionta ) a riasy či sinice (teda fotobionta či fykobionta). Vedecký obor študujúci lišajníky sa nazýva lichenológia.

shilah
Télécharger la présentation

Vyučujúci: Rndr. Kortišová

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. Vyučujúci: Rndr. Kortišová Lišajníky

  2. O nich • Lišajník (Lichen) alebo lichenizovaná huba,[1] je symbiotické spoločenstvo huby (mykobionta) a riasy či sinice (teda fotobionta či fykobionta). Vedecký obor študujúci lišajníky sa nazýva lichenológia.

  3. Fotobiontom je riasa alebo sinica, mykobiont je vreckatá alebo vzácne aj bazídiováhuba. Vzájomné vzťahy medzi fotobiontom a mykobiontom nie sú ešte presne známe, môžu prechádzať od obojstranne výhodného zväzku až k negatívnemu (parazitizmu).[2] Špecifický vzťah v lišajníku sa označuje ako lichenizmus. • Je známych približne 13 500 – 17 000 druhov lišajníkov a každoročne sú popisované ďalšie.

  4. Lišajníky majú svoje latinské a slovenské taxonomické názvy, pričom meno lišajníka je zároveň menom huby. Príkladom môže byť terčovka bublinatá (Hypogymnia physodes). Slovenské názvy však boli väčšinou vytvorené v 19. storočí a sú zastaralé, nezodpovedajú dnešnému zaradeniu lišajníkov v systéme húb. Riasy a sinice majú svoje osobitné mená.[1] Z celkového počtu druhov húb tvoria lichenizované huby asi 21 %.[1]

  5. Lišajník prijíma jedovatú síru v nezriedenej forme a je jedným z prvých organizmov, ktorý v dôsledku znečistenia umiera. To, že sa vyskytuje iba na neznečistených miestach, vedie k jeho využitiu ako bioindikátora.

  6. Diskovník múrový Stará planina Dutohlávka horská Zemepisník mapovitý

  7. Prierez heteromerickou stielkou bežného lišajníku. Skladá sa z dvoch vrstiev kôry (typickej pre kôrovité druhy), uprostred ktorej je dreň s riasovou vrstvou

  8. Huba rodu Lichenomphalia, ktorá tvorí bazídiolišajníky

  9. Bazídiolišajníky Bazídiolišajníky : Niektoré lišajníky, tzv. bazídiolišajníky, patria do radov Agaricales a Aphyllophorales z oddelenia bazídiových húb. Sem patrí hlavne rod Lichenomphalia. Tieto huby vytvárajú stielky, z ktorých vyrastajú veľmi nápadné plodnice v klasickom zmysle slova. Pomerne známá je Multiclavula mucida.

  10. Askolišajníky • Lišajníkov tvorených veckatou hubou (askolišajníkov) je 98 %Najviac lišajníkov patrí do triedyLecanoromycetes a v rámci tejto triedy predovšetkým do podtriedy Lecanoromycetidae. Diskovka bublinatá

  11. Podľa dostupných štúdií, založených na fylogenetickej príbuznosti, sa rozlišujú tri základné rady: • rad Lecanorales, napr. diskovka bublinatá (Hypogymnia physodes) • rad Peltigerales, napr. Peltigera canina • rad Teloschistales, napr. Diskovník múrový (Xanthoria parietina) • Peltigera canina

  12. Poznáme však aj ďalšie skupiny askolišajníkov, zaraďované buď tiež do triedy Lecanoromycetes (podtriedy Ostropomycetidae, Acarosporomycetidae), alebo aj celkom iných taxonomickcýh skupín (napr. Lichinomycetes, Arthoniomycetes, Dothideomycetes). Diskovník múrový

  13. Sinica Hyella caespitosa v lišajníku Pyrenocollema halodytes (hýfy sú na tomto obrázku nevýrazné) Náhľad lišajníka pod mikroskopom

  14. KONIEC ! Vytvoril : Boris BartókKedy : 18.mája.2010

More Related