CESTA SLOVENSKA K SAMOSTATNOSTI A DO SPOLOČNEJ EURÓPY

1. CESTA SLOVENSKA K SAMOSTATNOSTI A DO SPOLOČNEJ EURÓPY PRVÝ DOTYK SO SLOBODOU

2. PÁD KOMUNISTICKÉHO REŽIMU • komunistický režim sa dostal do ekonomickej a mravnej krízy, z ktorej nebolo východisko • jeho hlavná opora – Sovietsky zväz mal vlastné ekonomické a národnostné problémy, a tak postupne odvracal svoju pozornosť od krajín strednej Európy pre obyvateľov sa naskytla príležitosť uskutočniť zásadné politické zmeny • vo vedení KSČ však stále prevažovalo dogmatické1 krídlo, ktoré nechcelo reformovať systém, hoci sa navonok hlásilo ku gorbačovskej prestavbe • predstavitelia opozície boli stále zatýkaní a väznení august 1989 – ŠtB zaistila „bratislavskú päťku“ (Anton Selecký, Ján Čarnogurský, Hana Ponická, Miroslav Kusý a Vladimír Maňák) s cieľom potrestať vzorku disidentov2; dôvodom zaistenia bol ich spoločný list vláde SSR, Čs. tlačovej kancelárii a redakcii Literárneho týždenníka, v ktorom sa odmietavo vyjadrovali o vojenskej intervencii do ČSSR v roku 1968, o politikoch a o politike normalizácie • nespokojnosť s komunistickým režimom bola všeobecná, čakalo sa len na vhodný okamih, ktorý by urýchlil jeho pád: ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– 1dogma – slepo uznávaná poučka, zásada, učenie 2disident – odporca oficiálnej mienky, oficiálneho smeru v politike

3. 16. 11. 1989 – bratislavskými ulicami pochodovali vysokoškoláci a žiadali slobodu, demokraciu a ľudské práva; bezpečnosť bola zaskočená, ale nezasiahla a manifestácia sa pokojne rozišla domov • 17. 11. 1989 – na Medzinárodný deň študentstva polícia zasiahla obuškami proti manifestujúcim študentom na Národnej triede v Prahe impulz, od ktorého sa začali odvíjať ďalšie udalosti • 19. 11. 1989 – vytvorenie politických opozícií: ČESKO – Občianske fórum (OF) SLOVENSKO – Verejnosť proti násiliu (VPN) • námestia sa zaplnili ľuďmi, ktorí odcudzovali brutálny zákrok polície, žiadali zrušenie vedúcej úlohy komunistickej strany v spoločnosti a zavedenie základných občianskych práv a slobôd • začali sa dlhé rokovania s opozíciou – výsledok: zrušenie vedúcej úlohy strany a včlenenie opozície do mocenských štruktúr štátu rozhodujúce politické zmeny sa udiali bez použitia násilia, preto hovoríme o „nežnej revolúcii“

4. VÍŤAZSTVO DEMOKRACIE • december 1989 – Gustáv Husák odstúpil z funkcie prezidenta ČSSR a nahradil ho predstaviteľ opozície Václav Havel – 29. 12. 1989 (do 20. 7. 1992) • o budúcom smerovaní krajiny však mali definitívne rozhodnúť občania v prvých slobodných parlamentných voľbách – 8. a 9. 6. 1990; občania nechápali voľby ako súťaž medzi politickými stranami, ale ako plebiscit medzi totalitou a demokraciou výsledok: víťazmi sa stali demokratické sily, na Slovensku najviac hlasov dostala VPN a v Česku Občianske fórum • zostavila sa nová slovenská vláda – premiér: Vladimír Mečiar (VPN) predseda SNR : František Mikloško (KDH) • postupne sa obnovili všetky základné občianske práva a slobody, ľudia postihnutí komunistickým režimom boli rehabilitovaní, naprávali sa majetkové krivdy jednotlivcov a inštitúcií.

5. VÁCLAV HAVEL • (* 5. október 1936, Praha) je český spisovateľ a dramatik, jeden z prvých hovorcov Charty 77, vedúca osobnosť politických zmien v novembri 1989, bývalý prezident Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, posledný prezident Česko-Slovenska a prvý prezident Českej republiky • Václav Havel sa narodil v Prahe v známej pražskej podnikateľskej rodine spätej s českým kultúrnym a politickým dianím 20. až 40. rokov. Jeho otec Václav M. Havel bol architekt a staviteľ. Jeho starý otec postavil pražský Palác Lucerna, jeho strýko založil Filmové štúdio Barrandov. Do svojich desiatich rokov žil čiastočne v dome, ktorý postavil jeho starý otec u Tišnova na Morave • Po nástupe komunistov k moci v roku 1948 sa prvorepublikové aktivity rodičov stali dôvodom, prečo Havlovi nedovolili po skončení základnej školy ďalej riadne študovať. Preto nastúpil v roku 1951 do učebného odboru ako chemický laborant a večerne študoval gymnázium. Z kádrových dôvod nebol prijatý na žiadnu vysokú školu humanitného zamerania, a preto dva roky študoval na ekonomickej fakulte Českého vysokého učení technického

6. Po skončení základnej vojenskej služby (1957–1959) pracoval ako javiskový technik (najprv v Divadle ABC a od roku 1960 v Divadle Na zábradlí) a diaľkovo študoval dramaturgiu na divadelnej fakulte Akademie muzických umění (DAMU). Už od svojich dvadsiatich rokov Havel aktívne prispieval do literárnych časopisov „Květen“, „Tvář“ a „Sešity“. Neskôr začína „Divadlo Na Zábradlí“ uvádzať jeho alegorické hry, zamerané proti súčasnej situácii v spoločnosti. V roku 1964 bola uvedená jeho prvá hra Zahradní slavnost. V roku 1964 sa Havel po osemročnej známosti oženil so svojou prvou ženou Olgou Šplíchalovou, ktorá ho sprevádzala ťažkými životnými skúškami • Počas „Pražskej jari“ pôsobil v Klube nezávislých spisovateľov a Klube angažovaných nestraníkov. S nástupom tzv. normalizácie, ktorá nasledovala po potlačení „Pražskej jari“ 1968 sovietskymi tankami, musel opustiť divadlo. Sústavne vystupoval proti politickej represii. Po potlačení „Pražskej jari“ Havel pokračuje v tvrdej kritike režimu. V tejto dobe nesmie vykonávať svoje povolanie a pracuje ako robotník v trutnovskom pivovare, súčasne píše do samizdatových „Lidových novin“.

7. V roku 1975 napísal otvorený list prezidentovi Gustavovi Husákovi a vyvrcholením tejto činnosti bolo publikovanie Charty 77 v januári roku 1977. Havel bol spoločne s Jiřím Hájkom a Janom Patočkom jedným z prvých troch hovorcov tejto občianskej iniciatívy, ktorá požadovala dodržovanie základných práv a slobôd v Československu. V apríli 1979 sa stal spoluzakladateľom „Výboru na obranu nespravedlivě stíhaných“. Tieto politické aktivity mu priniesli 5 rokov vo väzení. • V druhej polovici 80. rokov bol Havel ešte dvakrát uväznený, naposledy v roku 1989. V tej dobe už komunistickému režimu dochádzal dych a bolo len otázkou času, kedy sa masová nespokojnosť prejaví v priamom strete so štátnou mocou. Tiež preto podpísali novú petíciu „Několik vět“ desaťtisíce ľudí, na rozdiel od Charty 77, pod ktorou sa objavili podpisy niekoľko sto občanov. • novembri 1989 sa stal vedúcim predstaviteľom „Zamatovej revolúcie“. Do čela následného občianskeho hnutia sa postavili študenti a umelci. Na stretnutí v „Činohernom klube“ 19. novembra bol Havel ustavený vodcom „Občanského fóra“ a ako jeho kandidát bol 29. decembra 1989 ešte komunistickým Federálnym zhromaždením zvolený po 40 rokoch prvým československým nekomunistickým prezidentom.

8. Druhý krát bol zvolený prezidentom po slobodných voľbách, 5. júla 1990. Počas jeho druhého funkčného obdobia však narastali rozpory medzi vtedajšou českou a slovenskou politickou reprezentáciou v názoroch na budúce usporiadanie. Hlboký rozkol vo Federálnom zhromaždení viedol k tomu, že Havel nezískal v júlových voľbách v roku 1992 dostatok hlasov. Hoci bol požiadaný, aby zotrval vo funkcii, než bude zvolený nový prezident, odstúpil 20. júla 1992 zo svojej funkcie a na niekoľko mesiacov sa z politického života stiahol. Dňa 26. januára 1993 zvolila Poslanecká snemovňa Václava Havla prvým prezidentom Českej republiky • Jeho žena Olga sa po boku hlavy štátu venovala predovšetkým charitatívnej činnosti. Inšpirovaná prácou vo „Výbore na obranu nespravedlivě stíhaných“, založila v roku 1990 „Výbor dobré vůle“, ktorého činnosť sa zamerala na pomoc telesne a mentálne postihnutým. V roku 1996 však po dlhej chorobe zomrela a Havel sám úspešne bojoval s ťažkým nádorovým ochorením. V roku 1997 sa oženil s herečkou Dagmar Veškrnovou. V roku 1998 bol znovuzvolený do funkcie prezidenta. Posledné roky jeho vlády citeľne poznamenali ako zdravotné problémy, tak prehlbujúci sa súboj s Václavom Klausom. Prezidentský mandát vypršal Havlovi 2. februára 2003. Jeho nástupcom sa stal bývalý premiér Václav Klaus

9. V druhej polovici svojho prezidentského obdobia skorigoval svoj doterajší prevažne pacifistický postoj a vyjadril niekoľko krát podporu vojenským zásahom, najmä útoku NATO proti Juhoslávii a vojne USA proti Iraku • V prezidentskom úrade bol vnímaný trochu kontroverzne. Jedným z jeho prvých krokov bola rozsiahla amnestia, pri ktorej boli prepustené dve tretiny kriminálnych väzňov (politickí väzni sa na slobodu dostali ešte pred jeho nástupom do funkcie). Významná časť verejnosti napríklad nesúhlasila s počtom udelených milostí a s udelením milostí, ktoré zasiahli do súdnych procesov proti Havlovým známym • Zatiaľ čo v Česku jeho popularita počas doby v prezidentskom úrade skôr klesala, renomé v zahraničí to nijako neovplyvnilo. Havel zostal určitou ikonou boja za slobodu a demokraciu. Bývalá ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová o Havlovi prehlásila: „Prezident Havel urobil český národ hrdým, i ja som vďaka nemu hrdá na to, že som sa ako Češka narodila. Myslím si, že bude veľmi chýbať na medzinárodnej scéne. Pre mnoho ľudí na celom svete znamená slovo 'Havel' a 'Čech' jedno a to isté. Havel položil Prahu a celú Českú republiku na mapu doby po studenej vojne.“