90 likes | 337 Vues
Nukleové kyseliny . Jana Szabová 4.G. Nukleové kyseliny . alebo kyseliny bunkového jadra sú biomakromolekulové látky, ktoré sa spolu s bielkovinami považujú za najvýznamnejšie zložky živých sústav
E N D
Nukleové kyseliny Jana Szabová 4.G
Nukleové kyseliny • alebo kyseliny bunkového jadra sú biomakromolekulové látky, ktoré sa spolu s bielkovinami považujú za najvýznamnejšie zložky živých sústav • v ich molekulách sa uchováva dedičná (genetická) informácia a prostredníctvom nich sa prepisuje do špecifickej štruktúry bielkovinových molekúl • prvýkrát ich izoloval z jadier bielych krviniek prítomných v hnise Friedrich Miescher v roku 1869 • ich stavebnou jednotkou sú nukleotidy
Dusíkaté bázy sú heterocyklické zlúčeniny, kde heteroatómom je dusík. Sú odvodené od: • purínu (adenín A, guanín G) • pyrimidínu (cytozín C, tymín T, uracyl U). • v prípade dvojvláknových nukleových kyselín sa adenín páruje s tymínom (alebo uracylom) (A-T, A-U) a guanín sa páruje s cytozínom (G-C); toto usporiadanie sa nazýva komplementarita dusíkatých báz
Vznik a funkcia • nukleotidvzniká vzájomnou kondenzáciou všetkých troch zložiek (dusíkatá báza, H3PO4, sacharidová zložka), pričom sa uvoľňujú molekuly vody • nukleotidje nukleozidesterifikovaný kyselinou trihydrogénfosforečnou • nukleotidya nukleozidy nie sú len stavebnou jednotkou nukleových kyselín • v bunkách môžu plniť rôzne funkcie (prenos vodíka, biosyntéza bielkovín, sacharidov a lipidov)
Delenie Podľa monosacharidovej zložky rozlišujeme: • kyselinu ribonukleovú (RNA alebo RNK) • kyselinu deoxyribonukleovú (DNA alebo DNK)
Štruktúra • nukleové kyseliny sa môžu vyskytovať ako jednoreťazcové a dvojreťazcovéformy • dvojreťazcováforma je zložená z dvoch opačne orientovaných reťazcov, ktoré sú držané pohromade vodíkovými väzbami medzi protistojacimi nukleotidmi • dvojvláknoso 100 % komplementaritounukleotidov sa nazýva homoduplex • ak sa správne nepárujú všetky nukleotidy, dvojvlákno sa nazýva heteroduplex
Podľa biologickej funkcie a lokalizácie delíme RNA na: • mediátorovú - mRNA • ribozómovú– rRNA • transferovú - tRNA • vírusovú - vRNA
rRNA • tvorí základnú stavebnú zložku ribozómov a predstavuje až 90% obsahu NK v bunke • má veľký význam pri proteosyntézebielkovín • časti makromolekuly RNA môžu mať tvar dvojitej závitnice • mRNA • predstavuje 5-10% obsahu RNA v bunke • jej úlohou je prenos genetickej informácie z DNA na biosyntézu bielkovín • trojice nukleotidov v mRNA, nazývané triplety alebo kodóny • tRNA • zabezpečuje prenos aktivovaných aminokyselín na miesto tvorby polypeptidovéhoreťazca • obsahuje okolo 70 až 80 nukleotidov • v bunke sa nachádzajú rozpustené v cytoplazme. • vRNA • sa nachádza najmä v rastlinných, ale aj v živočíšnych vírusoch • väčšinou má jednovláknovú štruktúru, niektoré vírusy však majú aj dvojitú závitnicu