PEDAGOGICKÁ DIAGNOSTIKA

1. PEDAGOGICKÁDIAGNOSTIKA PaedDr. Ľubomír Verbovanec, PhD.

2. OKRUHY • Osobnosť učiteľa • Vedecké základy a princípy pedagogickej diagnostiky • Vymedzenie pojmu a predmetu pedagogickej diagnostiky • Diagnostika rozumového vývoja a úrovne vzdelania • Subjektívne podmienky a ich diagnostika • Pedagogicko-diagnostické metódy • Hodnotenie a kvalitatívne prístupy v pedagogickej diagnostike, techniky rýchlejdiagnostiky

3. Osobnosť učiteľa Učiteľa možeme definovať ako pedagogického zamestnanca participujúceho na edukačnom procese a to tak, aby svojou činnosťou pozitívne ovplyvňoval aktualizačnú tendenciu vzdelávaného o seba v intenciách spoločenských požiadaviek, edukačných cieľov i individuálnych predispozicií. Zložitosť a náročnosť profesie vyjadrujú nasledovné požiadavky: • súbor spôsobilostí (kompetencií), znalostí a schopností nad rámec laických osôb, kognitívna vybavenosť

4. zmysel pre službu (sociálne cítenie), celoživotná zaangažovanosť • sebavzdelávanie, sledovanie výskumu a jeho uplatnenie v praxi • aktualizácia osobnosti učiteľa (atestácie, ďalšie vzdelávanie) • autonómia v rozhodovaní vo sfére vlastnej pracovnej činnosti • prijatie zodpovednosti za výkon činnosti a výkonové štandardy • oddanosť práci, motivácia k povolaniu a talent • aktivácia v pedagogických združeniach

5. dodržiavanie etického kódexu • vysoký stupeň dôvery medzi jednotlivými učiteľmi i organizáciami • Sebahodnotenie (úspešnosti, výkonnosti, angažovanosti, zodpovednosti...) KOMPETENČNÝ PROFIL UČITEĽA • Kompetencie odborno-predmetové • Kompetencie psycho-didaktické • Kompetencie komunikačné • Kompetencie organizačné a riadiace • Kompetencie diagnostické a intervenčné • Kompetencie poradenské a konzultačné • Kompetencie sebareflexie

6. Z kompetencií vyplývajú aj dispozície pre edukáciu: • Plánovanie a príprava • Realizácia vyučovacej jednotky • Riadenie vyučovacej jednotky • Klíma v triede • Disciplína • Hodnotenie prospechu žiakov • Reflexia vlastnej práce a evalvácia Pre pôsobnosť v edukačnej sfére významnú úlohu zohráva typológia osobnosti učiteľa: • Liberálny učiteľ • Demokratický učiteľ • Autokratický učiteľ

7. TYPOLÓGIA UČITEĽA • Zahrňuje súhrn vlastností, ktoré sú charakteristiocké pre viaceré učiteľské osobnosti • Popisujú základnú orientáciu v práci učiteľa • Typ učiteľa je determinovaný vyučovacím predmetom, resp. osobnosťou žiaka • Vyčleňujú sa dva základné typy • logotrop – orientuje sa na vedu, obsah vyučovacieho procesu, je teoreticky zameraný, sleduje poznatky žiakov • paidotrop – orientuje sa hlavne na žiaka, jeho osobnosť, alebo celú skupinu žiakov

8. Základné okruhy problémov v diagnostickej práci pedagógov • vstup do školy • prejavy slabosti nervovej sústavy a špecifické (vývinové) poruchy (prejavy ADHD, LMD) • zaraďovanie a preraďovanie žiakov • výkonový štandard • poruchy správania • sociálne vzťahy v triede • diagnostika rodinných vplyvovprofesionálna orientácia a diagnostika s ňou spojená

9. Vymedzenie predmetu pedagogickej diagnostiky Pedagogická diagnostika – samostatná pedagogická. disciplína (patrí medzi špeciálne pedagogické disciplíny), slúži praktickému účelu • má úzky vzťah k špeciálnej pedagogike, didaktike, teórii výchovy aj k pedagogike dospelých • súvisí so zmenami v školskom systéme a rozvojom poradenskej činnosti • chápe sa ako, osobitý proces poznávania osobitosti žiaka z aspektu potrieb výchovy teórie i praxe Môžeme ju definovať ako: „ Exaktné poznávanie a správne analyzovanie, pedagogického pôsobenia a podľa podmienok formovanie osobnosti žiaka“

10. Úlohou pedagogickej diagnostiky je zistenie úrovne na akej možno so žiakom úspešne pracovať, ako možno optimalizovať učenie a výchovu • Ide o špeciálnu pedagogickú disciplínu, ktorá sa zaoberá objektívnym zisťovaním, posudzovaním a hodnotením vnútorných a vonkajších podmienok i priebehom a výsledkami výchovno-vzdelávacieho procesu • Ped. diagnostikovanie je komplexný proces, jeho cieľom je poznávanie, posudzovanie a hodnotenie vzdelávacieho procesu, výchovného procesu a jeho aktérov

11. Zložky a úrovne pedagogickej diagnostiky • obsahovú zložku – úroveň vedomostí, zručností, spôsobilostí, návykov • procesuálnu zložku – akým spôsobom výchovno-vzdelávací proces prebieha, osobnosť aktéra, jeho emocionálna a sociálna úroveň • úroveň psychických funkcií – jednotlivé psychologické javy proces poznávania, myslenie, pamäť, pozornosť, vedomosti, zručnosti • anamnestické údaje – údaje o dieťati, žiakovi, rodine o širšom prostredí kde žije, jeho minulosť • diagnostiku práce učiteľa – metodické postupy, ktoré si volí a využíva, hodnotenie, klasifikácia, práca v školských podmienkach

12. Predmet činnosti • žiak v ped. situácií v interakcii s výchovno-vzdelávacími činiteľmi • školská trieda jej charakteristika ako malej sociálnej skupiny • výchovná inštitúcia a pedagogické javy v nej sledované • diagnostika vlastnej práce učiteľa – auto diagnostika

13. Podľa psychológov je pedagogicko-psychologická diagnostika chápaná ako: • poznávanie a hodnotenie individuálnych zvláštností a špecifických osobitostí vychovávaného jedinca a výchovných skupín s orientáciou na prognózu s vyústením do návrhov na optimalizáciu ich rozvoja. • Výsledkom diagnostickej práce je DIAGNÓZA. Bezprostredné výsledky jednotlivých metód sa nazývajú nálezy. Výsledky pozorovania sa nazývajú symptómy.

14. Druhy diagnostiky v pedagogike • Didaktická diagnostika • Diagnostika výchovného rozvoja • Všeobecná teória pedagogickej diagnostiky • Špeciálne didaktické diagnostiky

15. Podľa zamerania na typ školy • Diagnostika dieťaťa predškolského veku a materskej školy • Diagnostika žiaka základnej školy • Diagnostika žiaka strednej školy • Diagnostika študenta vysokej školy • Diagnostika špeciálno-pedagogická • Diagnostika žiakov vojenských škôl • Diagnostika kvalifikačného rozvoja, profesionálnej odbornosti dospelých • Diagnostika v mimoškolskej činnosti

16. Podľa objektu diagnostického šetrenia • Diagnostika žiaka - jedinca • skupiny žiakov • vzdelania a výchovného rozvoja veľkej sociálnej skupiny • Potrebám zisťovania príčin a podmienok pedagogického rozvoja sa zaoberá • Diagnostika výchovno-vzdelávacej práce učiteľa • Diagnostika výchovno-vzdelávacej práce rodiny • Diagnostika výchovného vplyvu kamarátov, ulice • Diagnostika výchovného a vzdelávacieho vplyvu širšieho sociálne - pedagogického prostredia

17. POJEM DIAGNOSTIKA A DIAGÓZA • Pojmy diagnostika a diagnóza sú odvodené z gréckych slov • dia - ktoré znamená osobitne, oddelene, hĺbkovo a • gnosis, ktoré znamená poznanie, • teda diagnosis by sme mohli voľne preložiť ako rozlišujúce poznávanie, rozpoznávanie, alebo hĺbkové poznávanie • Z termínu diagnosis sa vyvinuli termíny diagnostika a diagnóza

18. Diagnóza • je najčastejšie chápaná, ako • výsledok procesu ktorý zahŕňa komplexné posúdenie existujúceho stavu • vrátane anamnestických údajov • výsledkov pôsobenia za určité obdobie • dosiahnutá úroveň vedomostí a zručností Výsledok diagnostickej práce učiteľa je stanovenie pedagogickej diagnózy.Len konštatovanie určitého stavu úrovne rozvoja sa nepokladá za diagnózu!

19. Diagnostika • je spájaná z označením procesu, súboru aktivít • ide teda poznávací proces, ktorého cieľom je získať o diagnostikovanej osobe, objekte, alebo jave čo najhlbšie a najkompletnejšie poznatky, ktoré napomáhajú formulovať závery v zhrňujúcom konštatovaní – v diagnóze

20. Typy pedagogickej diagnostiky • Diagnostika normatívna • Kriteriálna • Diagnostika individualizovaná • Diagnostika diferenciálna

21. Proces diagnostikovania • diagnostikovanie je dlhodobý diagnosticko-terapeutický proces • dôležité je uvedomiť si faktory a činitele, ktoré na objekt skúmania pôsobia, vnímať objekt (žiaka) v jednote bio-psycho-sociálnej • pôsobenie rodiny, školy i spoločnosti sa premieta do vývinu jedinca

22. Diagnostika rozumového vývoja a úrovne vzdelania • Rozumový vývoj žiakov závisí od činiteľov ovplyvňujúcich vývin jedinca • rodina – úroveň rodinnej výchovy, vzťahy v rodine, vzdelanie rodičov, záujmy a hodnoty v rodine. • škola – klíma školy, vzťahy medzi učiteľmi, vzťahy učiteľ-žiak, žiak-žiak....učebné plány, učebnice, pomôcky (vybavenie školy a interiér) • spoločnosť masovokomunikačné prostriedky, rozhlas, televízia, internet, vrstovníci, záujmové organizácie, krúžky, spôsob života spoločnosti, tradície, hodnoty, normy, zákony.

23. Vývin rozumových schopností • obdobie senzomotorickej inteligencie do 18 mesiacov (hlavnú úlohu hrá vnímanie a motorika) • predoperačné obdobie 2-7 rokov ( dieťa ešte presne nechápe myšlienkové operácie, analýza - syntéza) • obdobie konkrétnych myšlienkových operácii 7- 12 r. • ( dieťa sa už dokáže pozerať na situáciu z pohľadu inej osoby, rešpektuje zákony logiky, myslenie je viazané na realitu). • obdobie formálnych operácii od 12 r. do konca adolescencie (je posledným vývinovým štádiom myslenia

24. Hodnotenie rozumových schopností v edukácii Sledujeme : • uvedomelú účasť na vyučovaní • trvalosť úsilia • koncentráciu na sledovanie vyučovacieho procesu • intenzitu úsilia • uvedomelosť a zaujatie • prekonávanie študijných a poznávacích prekážok • vecnosť a objektivitu pri posudzovaní vlastných výkonov

25. DIAGNOSTIKA VEDOMOSTÍ • objekt býva posudzovaný podľa toho, ako kvalitne prijíma, reprodukuje a aplikuje poznatky pri skúške • sledované sú aj ďalšie prvky porozumenia (hĺbka záujmu, poznávacie procesy, postoje atď..) čo skresľuje diagnózu • problém - vedomosti chápu príliš globálne a nerozlišuje sa ich systém, štruktúra a všeobecnosť či konatívnosť

26. Vedomosti majú tieto kategórie • Predstavy o javoch • Pojmy • Vzťahy • Pamäťovo – mechanicky zafixované informácie

27. DIAGNOSTIKA ZRUČNOSTÍ • Zručnosti tvoria významný obsahový prvok vzdelania, a sú charakterizované ako rozvinuté predpoklady (schopnosti) úspešne realizovať praktické výkony, operácie, aktivity • jednoduché zručnosti - držanie pracovných nástrojov • zložité zručnosti - pracovné, študijné, matematické,

28. Podľa absolvovaného zamerania hovoríme o: • intelektuálnych zručnostiach (násobiť, čítať, organizovať) • motorických zručnostiach (umelecké zručnosti, telesná výchova…) • komunikačných zručnostiach (verbálne, neverbálne, komunikácia činom) Zručnosti sa však vo väčšine prípadov kombinujú

29. SUBJEKTÍVNE PODMIENKY A ICH DIAGNOSTIKA • vzťah žiakov k učeniu a výchove • záujem o obsah, motivácia • pocit sebarealizácie • túžba po úspechu v učení • túžba uplatniť sa v živote Ďalšie subjektívne podmienky sa týkajú • pocitu strachu (napr. vystupovanie na verejnosti, byť stredom pozornosti, • hovoriť s dôležitými osobami, ktoré posudzujú naše správanie a úroveň vzdelania • Objavuje sa strach z kritiky, zo zahanbenia, obava pred zosmiešnením pred inými ľuďmi, pred priateľmi • Existujú však aj vlastnosti, ktoré sú subjektívne prežívané, ale ťažko sa zisťujú bežným pozorovaním pocit menejcennosti

30. V pedagogickej diagnostike sledujeme z týchto vnútorných podmienok učenia a správania predovšetkým • vzťah k objektu k učeniu a výchovným snahám učiteľov a obsahu vzdelávania Vzťahmôžemevymedziť: • veľmi pozitívny, uvedomelý, aktivizujúci vzťah • pozitívny, uspokojivý vzťah • ľahostajný vzťah – objekt nie je spoľahlivý, je nestály, morálka je nízka • negatívny vzťah – keď sa objekt odmieta učiť a nerád pracuje

31. Najčastejšie prejavy záporného vzťahu k učeniu • únava z učenia • slabá vôľa, podceňovanie zmyslu učenia • problémy so zapamätávaním Tiež môže ísť o: • nežiaduci vplyv učiteľa, ktorý nemá k objektu vyhovujúci vzťah • povrchné vysvetľovanie • náhlenie sa v školskej práci, nevyhovujúce vzťahy a podmienky v rodine

32. Pedagogicko-diagnostické metódy, testy, klinické metódy • Metóda - cesta, spôsob, postup, návod pre zámerné, cieľavedomé dosiahnutie cieľa. • Z hľadiska postupov vo výskume vo všeobecnosti hovoríme o: • Metódach získavania údajov • priame (empirické) - pozorovanie, experiment • nepriame (exploratívne) - anamnéza, rozhovor, dotazník, testy, analýza produktov činnosti, sociometria • Metódy spracovania faktov porovnávacie - štatistické a typologické • Metódy a spôsoby interpretácie zistených výsledkov výsledkom sú závery a zovšeobecnenia na základe zistených výsledkov

33. Psychodiagnostické a didaktické testy • Vykonávajú odborný psychológovia pracovníci pedagogických poradní, pediatri • Detský screening (T-100) – identifikuje deti s pravdepodobnými poruchami učenia. Určený pre deti od 6 – 8 rokov, pomáha zisťovať problémové deti s výchovnými a sociálno-emocionálnymi problémami v začiatkoch školskej dochádzky • Test diagnostikuje oblasti v ktorých má dieťa problémy, poskytuje programy na nápravu

34. Diagnostika atypických prejavov správania – diagnostika atypických prejavov neželaného školského a sociálneho správania, ktoré predisponujú mladistvých na úrovni drogovej, sociálnej, spoločenského správania • Získanie týchto diagnostických informácií umožňuje plánovať preventívne opatrenia a modifikovať ďalšiu prácu s týmito žiakmi • Je určený pre psychologicko-pedagogické poradne, učiteľov ZŠ, SŠ, a pracovníkov výchovného poradenstva

35. Test rodinného zázemia – je určený pre deti od predškolského veku až po adolescenciu • Poskytuje informácie o kvalite rodičovskej starostlivosti a podobnej problematiky • Odpovedá na tri otázky: • Aké sú problémy vzhľadom o starostlivosť o dieťa, správania, vývinu? • Prečo problémy vznikli a prečo pretrvávajú? • Ako ich možno odstrániť, alebo zmierniť a predísť tak opakovanému výskytu ?

36. Test laterality – dominancia rúk, nôh ako u detí tak i dospelých • Test deficitu dielčích funkcií – umožňuje postrehnúť deficity dielčích funkcií a možnosť nápravy • Poskytuje cvičné postupy na prekonávanie deficitu dielčích funkcií (poruchy správania)

37. K ďalším technikám diagnostiky skúmania žiaka patria • Anamnéza • Osobná anamnéza • Rodinná anamnéza • Školská anamnéza • Analýza produktov činnosti • Sociometria

38. HODNOTENIE A KVALITATÍVNE PRÍSTUPY V PEDAGOGICKEJ DIAGNOSTIKE • Hodnotenie možno chápať ako najdôležitejšiu súčasť resp. základ pedagogickej diagnostiky • Zavedenie povinnej školskej dochádzky vytvára zo školského hodnotenia nielen problém pedagogiky ale aj sociálny t.j. školské hodnotenie začína plniť dôležitú selektívnu funkciu

39. Základné pojmy overovania • diagnostika – skúmanie a sumarizovanie vedomostí o žiakovi a môže sa diať formou skúšania, rozhovoru, domácej úlohy, písomkou, testami vedomosti; • hodnotenie – klasifikácia, je to priraďovanie hodnoty informáciám, ktoré sme získali počas diagnostiky

40. Funkcie overovania a hodnotenia • Diagnostika doterajších vedomostí žiaka • ústne odpovede žiakov učiteľom dávajú spätnú informáciu či je látka pochopená, • neverbálne signály učiteľovi tiež veľa signalizujú, že treba zmeniť spôsob výkladu • poskytovanie korekčnej spätnej väzby • písomné komentáre na okraj písomnej práce (stručné alebo opisné), • na vyšších stupňoch osobnejšie a konštruktívnejšie • skúšanie za účelom zhodnotenia výsledkov pred vysvedčením • školská známka zaberá najviac času • na výsledky záverečného hodnotenia sú žiaci aj rodičia veľmi citliví

41. Druhy hodnotenia • Formatívne hodnotenie -vstupné preskúšanie • Záverečné (sumatívne ) hodnotenie • Hodnotenie rozdeľujeme • Kriteriálne hodnotenie • Normatívne hodnotenie

42. Druhy skúšok • Ústne – typické skúšanie v triedach, úsudok o vedomostiach, môže byť zaťažené subjektivizmom • Písomné – môže byť i tu subjektivizmus, pokiaľ ich hodnotí jeden učiteľ (voľná odpoveď na danú tému) • Testovanie formou úvahy niektoré odpovede žiakov je vhodné otestovať formou úvahy, voľnej výpovede

43. Testy vedomostí • objektívnejší spôsob hodnotenia Didaktický test je iný ako test vedomostí • Test vedomosti diagnostikuje len vedomosti žiakov • Didaktický je širší • Niekoľko foriem položiek: • správne – nesprávne • priraďovacie položky • položky doplňovacie • položky s viacnásobnou voľbou

44. Chyby overovania vedomostí • neverbálne prejavy učiteľa, • krátka doba čakania na odpoveď • Vplyv mimoškolských faktorov na klasifikáciu žiakov • Hodnotenie má byť nepredpojaté, ale učiteľ hodnotí spisovné vyjadrovanie, mäkkú reč, dobrá kvalita hlasu

45. Nevhodné prístupy • podozrievavosť, pochybnosti, netrpezlivosť, stresovanie žiakov, vytváranie napätia v triede, nadmerné karhanie, nevšímavosť, vyzdvihovanie dobrých žiakov atď. • chyba atribúcie – pripisovanie príčin prejavom správania - učiteľovi chýbajú, úspech žiakov pripisujú sebe a neúspech pripisuje žiakom, • známkovanie ovplyvňujú bezprostredné psychické stavy učiteľov, nálada, únava, vlastné problémy, • prísnosť v jednej triede väčšia, ako v druhej

46. ŠTÚDIJNÁLITERATÚRA • VIŠNOVSKÝ, Ľ., - KAČANI, V. a kol.: Základy školskej pedagogiky. Bratislava: 2001 • KOUTEKOVÁ, M: Všeobecná teória pedagogickej diagnostiky. Banská Bystrica:1987. • GAVORA, P.: Pedagogická diagnostika žiaka ... Akí sú moji žiaci? Bratislava: Práca, 1999. • KOMPOLT, V.: Pedagogická diagnostika. Bratislava:1992 • Prucha, J.: Moderní pedagogika, Praha : 1997 • ZELINKOVÁ, O.: Pedagogická diagnostika a individuální vzdelávací program. Praha, Portál, 2001. • Skriptá z odboru

47. ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ