1 / 13

M A R S

M A R S. Dominika Alexovičová, 05.A. ČERVENÁ PLANÉTA. Štvrtá planéta Slnečnej sústavy. Bola pomenovaná po rímskom bohovi vojny. Povrch má pokrytý prašnou červenou hlinou, ktorú vietor víri a vytvára z nej ružové oblaky. Skaly obsahujú veľa železa, ktoré pri korózii sčerven aj ú.

mateja
Télécharger la présentation

M A R S

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. MARS Dominika Alexovičová, 05.A

  2. ČERVENÁ PLANÉTA • Štvrtá planéta Slnečnej sústavy. • Bola pomenovaná po rímskom bohovi vojny. • Povrch má pokrytý prašnou červenou hlinou, ktorú vietor víri a vytvára z nej ružové oblaky. Skaly obsahujú veľa železa, ktoré pri korózii sčervenajú. • Má asi 100-násobne tenšiu atmosféru ako my na Zemi a pozostáva prevažne z oxidu uhličitého (95 %), ďalej obsahuje dusík (2,7 %),argón (1,6 %), kyslík (0,15 %), oxid uhoľnatý, vodné pary a niektoré ďalšie plyny.

  3. Na Marse je najväčší vulkán v Slnečnej sústave - Olympus Mons, ktorý dosahuje výšku 21 183 metrov (podľa meraní družice Mars Global Surveyor). • V oblasti náhornej plošiny Tharsis sanachádza viacero podobne veľkých sopiek, medzi najvyššie patrí aj Ascraeus Mons s výškou 18 201 m (podľa meraní družice Mars Global Surveyor).

  4. Rovníkový priemer Marsu je 6 794 km. • Marsobehne okolo Slnka raz za 687 dní. • Jeho vzdialenosť od Slnka sa mení od 207 do 249 miliónov kilometrov (stredná vzdialenosť je 228 miliónov km). • Slnečný deň trvá na Marse 24 hodín 39 minút a 35 sekúnd. • Priemerná teplota povrchu planéty je okolo - 56 °C. Vyskytujú sa tu pomerne veľké rozdiely medzi dňom a nocou. Na rovníku sa teploty pohybujú zväčša od - 90 do - 10 °C. Ale teplota vrchnej vrstvy pôdy môže na niektorých miestach dosiahnuť cez deň až okolo 30 °C.

  5. Patrí medzi terestrické planéty (podobné Zemi) - nemá prstence, má pevný obal, rýchlo sa otočí okolo Slnka a pomaly okolo vlastnej osi. • Hmotnosť:6,4163 * 1023 kg GESEVOV KRÁTER - miesto, kde pristál prvý rover

  6. MESIACE MARSU • Mars má dva mesiace. Obidva sú málo jasné a obiehajú blízko povrchu planéty, takže ich vidieť iba z veľkých ďalekohľadov. Mená dostali po synoch boha vojny Marsu.

  7. FOBOS (Strach) • Väčší z mesiacov. • Je relatívne malý a má značne nepravidelný, "zemiakovitý" tvar. • Má množstvo kráterov. • Jeho priemer je okolo 24 km. • Pravdepodobne zachytený asteroid. • Vyjde na oblohe dva razy na západe a zapadne dva razy na východe.

  8. DEIMOS (Hrôza) • Je relatívne malý a má značne nepravidelný, "zemiakovitý" tvar. • Jeho priemer je necelých 20km. • Deimos vychádza na východe a na oblohe Marsu sa pomaly pohybuje na západ. Kým zapadne, dva razy obehne planétu.

  9. Sondy vyslané na Mars • MARINER 4- 1965, urobil prvé snímky, • MARINER 9 - 1971 - 1972, • VIKING 1 a 2- 1976, dostal sa na jeho obežnú dráhu, pristáli na Marse, kde odobrali vzorky z pôdy, merali teplotu, tlak, rýchlosť a smer vetra, urobili tisícky detailných snímok povrchu planéty, • MARS OBSERVER - 1992, americká medziplanetárna sonda, počas letu sa prerušilo spojenie, • CARL SAGAN MEMORIAL STATION (pôvodne pomenovaná PATHFINDER)- 1997, americká sonda, ktorá po pristáti vypustila rover SOYOUNER (skúmal kamene a na Zem poslal 550 snímok),

  10. MARS GLOBAL SURVEYER - 1996, robil snímky a analyzoval geologickú štruktúru planéty, • MARS POLAR LANDER - 1999, nepodarilo sa nadviazať spojenie,

  11. 10. marca 2006 úspešne pristála na obežnej dráhe Marsu americká sonda (vybavená najnovšou kamerou a inými novinkami za 450 miliónov dolárov), ktorá má vytipovať miesto, kde by mohli pristáť roboty a neskôr možno aj dokonca ľudská posádka.

  12. JE NA MARSE ŽIVOT? • Družice priniesli odpovede na množstvo otázok, ale odpoveď na otázku, či je na Marse život, nepoznáme dodnes. • Mariner 9 odfotografovala niečo čo sa ponášalo na vyschnuté koryto rieky. Objav ukázal, že pred miliónmi rokov mohla byť na Marse voda a hustejšia a teplejšia atmosféra, teda že by tam mohol byť život. • Sondy Viking prinieslirozporuplné výsledky.

  13. Zdroje • www.astroportal.sk • www.google.sk • www.cbsnews.com/images/ • www.sai.msu.su

More Related