Hygiena pedagogického procesu

1. Hygiena pedagogického procesu Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Považskej Bystrici Renata Beníková

2. Hygiena detí a mládeže • medicínsky vedný odbor, ktorý sa stará o zdravie mladej generácie • Náplňou činnosti  oddelenia je: • Monitorovať a vyhodnocovať zdravotný stav detí a mládeže • Sledovať a hodnotiť pozitívne a negatívne vplyvy životných a pracovných podmienok • Sledovať rizikové faktory vybraných chorôb a chýb • Študovať vzťahy a súvislosti medzi faktormi životných a pracovných podmienok na zdravie detí a mládeže • Realizovať programy a projekty ochrany zdravia a zdravého spôsobu života detí a mládeže • Stanovovať zdravotné kritériá pre životné a pracovné podmienky detí a mládeže na regionálnej úrovni a kontrolovať ich dodržiavanie • Vykonávať ŠZD nad vytváraním a ochranou zdravých životných a pracovných podmienok • Vykonávať výchovu mladej generácie ku zdraviu • Vykonávať expertíznu a konzultačnú činnosť

3. Požiadavky na výchovno- vzdelávací proces • primeranosť duševnej záťaže (vek, indivd. osob.) • vylúčenie negatív. vplyvov (hluk, zápach, chlad) • vhodné formy výučby • rešpektovať psychický, • zdravotný, • telesný, • sociálny stav žiaka

4. Najzávažnejšie riziká v školskom prostredí • Psychické preťažovanie – zvyšovanie duševného napätia, neakceptovanie primeranosti záťaže, postupnosti, časový stres • Nadmerná statická záťaž –dlhodobé sedenie, nedostatok pohybu

5. Hygienické požiadavky na organizáciu vyučovania • Cieľ: Oddialiť nástup únavy a pribrzdiť rýchly pokles práceschopnosti • Ako to dosiahnuť? - optimálne trvanie a správna organizácia vyučovacej hodiny - prestávkový režim - správne striedanie vyučovacích predmetov - normovanie celkového počtu denných a týždenných vyučovacích hodín - pozitívne ovplyvňovaním celkového režimu dňa žiakov optimálnym trvaním a zaraďovanie prázdnin

6. Optimálne trvanie a správna organizácia vyučovacej hodiny • sústredená pozornosť- 20 min • rešpektovať princíp postupnosti • štruktúra vyučovacej hodiny- overovanie pripravenosti, výklad novej látky, pochopenie novej látky, prevod informácií na poznatky. • na základe dlhoročných skúseností efektívnosť práce možno zvýšiť zaraďovaním krátkych telovýchovných chvíľok- fyzminútoviek- uprostred vyučovania, ktoré zabraňujú rýchlemu zníženiu práceschopnosti

7. Prestávkový režim • je významný pre obnovenie a upevnenie práceschopnosti • predlžovanie vyučovania na úkor prestávok je hrubým porušovaním • 5 min. prestávky sú nevhodné- nezvyšujú práceschopnosť, neodďaľujú nástup únavy • podľa súčasných názorov je potrebné pre rýchle obnovenie síl žiaka aktívny oddych- v krátkych (10 min) i dlhých ( 15-20 min) prestávkach • dôležitá je zmena činnosti, ktorá sa výrazne odlišuje od predchádzajúcej činnosti • takto organizované prestávky zvyšujú práceschopnosť, pohybovú aktivitu, pobyt na čerstvom vzduchu • realizácia aktívneho oddychu často v praxi naráža na viaceré problémy- prezúvanie detí, nekvalitný povrch plôch.

8. Správne striedanie vyučovacích predmetov • zmeny práceschopnosti ovplyvňuje biorytmová denná periodika fyziologických funkcií – vzostup sa zisťuje od 9.00 do 11.00 • od 12.00 do 15.00 pokles • od 15.00 do 17.00 druhý nižší vzostup Najvyššia práceschopnosť- I. st. = 1.-2. hod. II. st. = 2.-3. hod.- po aktívnom oddychu na čerstvom vzduchu aj 4. hod. Pri zostavovaní rozvrhu treba rešpektovať: 1, prirodzenú dynamiku práceschopnosti- náročné predmety zaraďovať na 2.,3. príp.4.hod. 2, obtiažnosť vyučovacích predmetov 3, správna nadväznosť predmetov- predmety rovnakého charakteru nemajú nasledovať po sebe napr. Sj, Aj a iné jazyky, zdvojovanie hodín nie je prístupné- negatívne ovplyvňujú práceschopnosť využívať efekt aktívneho oddychu- striedanie všeobecnovzdelávacích predmetov s telesnou al. pracovnou výchovou.

9. Počet denných a týždenných vyučovacích hodín • odstupňovaný podľa veku • z hygienického hľadiska sa za prijateľné pokladajú 4 vyučovacie hodiny u ml. detí a 5-6 hodín u st. žiakov • práceschopnosť sa mení aj v priebehu týždňa- najnižšia úroveň je v pondelok, v utorok a stredu stúpa a dosahuje maximum, vo štvrtok pokles dosahuje maximum a v piatok opäť mierne stúpa • pracovný čas žiaka okrem školskej práce tvorí aj čas potrebný na vypracovanie domácich úloh, súkromné vyučovanie. Tento treba rešpektovať a deti nepreťažovať, pretože sa to odráža na ich zdravotnom stave. • 7-8 rokov - 5-5,5 hod. • 10 rokov - 6,5 hod. • 13-14 rokov – 7-8 hod.

10. Režim dňa žiakov a optimálne trvanie a zaraďovanie prázdnin • škola vnáša do života detí okrem získania vedomostí, zručností, nových priateľov aj negatívne činitele – podstatné zredukovanie pohybovej aktivity a zvyšovanie statickej záťaže, čo môže viesť k poruchám vegetatívnym, lokomočným a metabolickým • vzhľadom na citlivosť mladého organizmu a možné neskoršie zmeny zdravotného stavu je nutné u detí sledovať – optimálnu prípravu do školy, • aktívny pohyb na čerstvom vzduchu- 2.hod. denne • správnu životosprávu • dostatok spánku • vhodné mimoškolské aktivity • nedostatok pohybu kompenzovať aj v škole- (okrem povinnej Tv) ranné rozcvičky, rozcvičky pred vyučovaním, fyzminútovky, pohybové hry cez prestávky

11. výkonnosť sa mení aj počas roka • aby sa upevnil a zachoval zdravotný stav žiaka a dosiahla vysoká práceschopnosť, optimálna výkonnosť a odolnosť proti nepriaznivým vplyvom je potrebné zaraďovať prázdniny • v najkratších dňoch roka- zimné prázdniny • v období max. deficitu vitamínov – jarné prázdniny • v mesiacoch max. ročných teplôt – letné prázdniny

12. Praktické rady a skúsenosti na záver • Na základe výkonu štátneho zdravotného dozoru v školských zariadeniach a odbornej literatúry doporučujeme: • primeranú záťaž detí podľa veku , rozumových schopností, zdravotného stavu • pravidelné vetranie tried • zaraďovanie malých foriem telesnej výchovy do vyučovacieho procesu • aktívny pohyb počas prestávok • dodržiavať pitný režim a umožniť deťom napiť sa aj počas vyučovania • nezabúdať na význam hygieny vonkajších a vnútorných priestorov

13. Ďakujem za pozornosť.

14. Použitá literatúra • 1) ÁGHOVÁ, Ľ. a kol. : Hygiena. Martin : Osveta, 1993. 267 s. • 2) LIPKOVÁ, V. : Hygiena detí a dorastu. Martin : Osveta, 1970. 292 s. • 3) ROVNÝ, I. a kol. : Hygiena 2. Martin : Osveta, 1998. 286 s. ISBN 80-88824-32-X • 4) Rovný, I. a kol. : Preventívne lekárstvo. Martin : Osveta, 1995. 271 s.