1 / 14

Projektová práca z fyziky

Fyzika v športe. Projektová práca z fyziky. Proti supervýkonom. V roku 1956 Španiel Erausquin novou technikou hodu oštepom, kedy sa krútil okolo vlastnej osi, dosiahol výkon 83,4 m. Za svetovým rekordom zaostal o 26 cm. Fín Sarikosi touto technikou hodil 99,52 m.

ceana
Télécharger la présentation

Projektová práca z fyziky

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Fyzika v športe Projektová práca z fyziky

  2. Proti supervýkonom V roku 1956 Španiel Erausquin novou technikou hodu oštepom, kedy sa krútil okolo vlastnej osi, dosiahol výkon 83,4 m. Za svetovým rekordom zaostal o 26 cm. Fín Sarikosi touto technikou hodil 99,52 m. V rámci bezpečnosti divákov medzinárodná atletická federácia IAAF zakázala používať túto techniku Dôsledok: -pokles výkonnosti -posun hranice pod 90m O pár rokov oštepári znovu začali prehadzovať hranicu 90m., a blížila sa k 100m. IAAF mala znovu prácu. Posunula ťažisko o 4cm. smerom ku špičke oštepu. Dôsledok: -oštep zaletel o 10% -krok späť vo výkonnosti o 20 rokov

  3. Dôsledok: -oštep zaletel o 10% -krok späť vo výkonnosti o 20 rokov Predpokladá sa že 100m už nikto neprekoná

  4. Môže byť vietor spojencom športovca? Výkon športovca nezávisí len od momentálnej formy športovca Vietor vo veľkej miere ovplyvňuje jeho výkon. Môže mu pomôcť ale aj uškodiť Pomáha napríklad v skoku do diaľky. Ak fúka športovcovi do chrbta. Naopak škodí ak fúka proti nemu. Ale aj protivietor môže v niektorých športoch pomôcť napríklad hod diskom.

  5. Vietor naráža na spodnú stenu disku a tým vzniká sila pôsobiaca nahor. Na disk pôsobia dve sily: -odpor vzduchu -sila pôsobiaca smerom nahor Zložením týchto dvoch síl dostaneme výslednú silu- aerodynamickú silu. Vznik aerodynamickej sily je teda priaznivý jav. Ale ak je protivietor príliš silný už pôsobí nepriaznivo. Diskári výdaju skôr mierny vietor ktorý predlžuje plachtenie disku.

  6. Hmotnosť a ťažisko Hmotnosť triedi športovcov už na začiatku ich kariéry. Existujú športy kde je hmotnosť nevyhnutným predpokladom na vyžší výkon napríklad vrh guľou. Vzťah medzi nárokmi istého špotru a rozložením hmoty tela je v niektorých prípadoch zjavný na prvý pohľad.

  7. U gymnastov sú nadpriemerne objemné horné končatiny, u futbalistov sú to dolné. Hmotnosť vplýva aj na ťažisko tela. Ťažisko- stred určuje stred hmoty teda hmotnosti športovca. Najnižšie majú ťažisko futbalisti a najvyžšie ho majú gymnasti. Prejavuje sa to hlavne v mladšom veku. Podľa výšky ťažiska sa dá určiť na aký šport má človek predpoklady

  8. Ako môže loptička zaskočiť tenistu Hráčom vyhovujú rôzne povrchy. Antuka, tráva alebo iný pevný podklad. V skutočnosti to má fyzikálny pôvod. V tenise poznáme rýchly a pomalý povrch čo súvisí z odrazom loptičky. Väčšia rýchlosť a uhol dopadu spôsobia väčšiu rýchlosť a uhol odrazu. Pri dopade pôsobia dva faktory: -Koeficient obnovy- pomer rýchlosti pri dopade a rýchlosti pri odraze. Čím väčší je koeficient tým väčšie brzdenie odrazu. -Koeficient trenia- čím vyžší koeficient tým väčšie zníženie rýchlosti.

  9. Uhol dorazu: Keďže povrch nie je nikdy hladký loptička môže dostať: -Hornú rotáciu- zmenšenie uhla odrazu, ak mala loptička pred dopadom hornú rotáciu. -Spodná rotácia- zväčšenie uhla odrazu Ak tenista dokáže využiť tieto faktory môže súpera naozaj zaskočiť.

  10. Prečo sú na golfovej loptičke jamky? Najprv to boli len ryhy a že takto poškodená golfová loptička letela ďalej sa zistilo možno náhodou. Dnes sú na golfovej loptičke jamky. Vznikla v 15. Storočí v Škótsku. Prvé golfové loptičky sa vyrábali tak, že kožené puzdro sa naplnilo husacím perím. Aby sa získala tvrdá guľa, plnila sa za mokra. Kožená loptička sa dala odpáliť na vzdialenosť 136 až 160 metrov. V roku 1845 sa začala používať loptička zhotovená z gutaperče. Golfová loptička zhotovená odlievaním z ohriatej gutaperče mala veľmi hladký povrch a napodiv „ lietala“ na kratšiu vzdialenosť než kožená loptička.

  11. Golfová loptička zhotovená odlievaním z ohriatej gutaperče mala veľmi hladký povrch a napodiv „ lietala“ na kratšiu vzdialenosť než kožená loptička Moderná golfová loptička sa skladá z gumeného jadra, okolo ktorého je navinuté gumené vlákno a celok je zaliaty vrstvou smaltu, na povrchu ktorej sú malé jamky či priehlbiny okrúhleho tvaru.

  12. Na amerických golfových loptičkách je tých jamiek 336, na britských len 330. Doletí do vzdialenosti 163 až 227 m. Aerodynamický odpor, pôsobiaci na letiacu loptičku, má v podstate dve zložky: -trecí odpor -separácia medznej vrstvy Existuje istá kritická hodnota Reynoldsovho čísla (Rekr), pod ktorou má prúdenie laminárny charakter, nad ňou turbulentný. Prospešná rotácia: Na loptičku roztočenú okolo vodorovnej osi tak, že jej horná časť sa pohybuje k hráčovi, pôsobí vztlak. Podľa novej úpravy musí byť loptička konštruovaná tak, aby mala rovnaké aerodynamické vlastnosti a rovnaký moment zotrvačnosti okolo akejkoľvek osi idúcej jej stredom. počas celého letu pôsobí na loptičku tiažová sila, ktorá ju nakoniec donúti pristáť

  13. Korčule- Dôkaz Coulombovho zákona Prvé korčule v 18. storočí. Slúžia na uľahčenie pohybu. Z fyzikálneho hľadiska je korčuľovanie príkladom, keď vlastnosti materiálov dotýkajúcich sa pri pohybe zabezpečujú dobré kĺzanie. Vynález kovových nožov na korčule znížil koeficient trenia na 0,0027. Koeficient vyjadrujeme vzťahom: Ft = f . Fn kde Ft je sila trenia f koeficient trenia FN kolmá tlaková sila Coulombov zákon

  14. Zmenou veľkosti dotykovej plochy sa zmení sila trenia. Využitie v lyžovaní. Ale čím väčšia plocha tým väčší kolmý tlak takže aj na lyžiach badať spomalenie. Nevýhody: -V zjazdovom lyžovaní. Korčule sú teda pádnym dôkazom toho, že veľkosť dotykovej plochy priamo nevplýva na silu trenia.

More Related