Komplexná ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s pleurálnym výpotkom

1. Komplexná ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s pleurálnym výpotkom Kuchariková Mária

2. Pleurálny výpotok • Pleurálny priestor sa nachádza medzi pľúcami a hrudnou stenou. Pleura je serózna, priehľadná, lesklá a vlhká blana. Tvorí jednu zo zložiek elastického napínacieho systému pľúc. • V medzipleulárnej štrbine sa nachádza malé množstvo seróznej tekutiny (0,3 ml/kg), ktorú produkujú bunky pleury. Za fyziologických okolností toto množstvo pleurálnej tekutiny umožňuje voľný, kĺzavý pohyb oboch serózných blán pleury pri dýchacích manévroch. Tvorba a rezorbcia je vyrovnaná.

3. Patofyziológia K narušeniu rovnováhy vylučovania a spätnej rezorbcie výpotku dochádza pri: - zápalových zmenách pohrudnice alebo popľucnice - zmene koloidno - osmotického tlaku v cievach pleury - poruche odtoku lymfy do lymfatického systému - ruptúre ciev krvného obehu - ruptúre lymfatických ciev - zmene filtračnej plochy jednej z pohrudníc - priamom prenikaní tekutiny z inej primárnej lokalizácie

4. Najčastejšie príčiny: - srdcové zlyhania - bakteriálne a vírusové pneumónie - nádorové ochorenia (pľúc, prsníka, lymfómy) - embólia pľúcnice - gastrointestinálne ochorenia (cirhóza pečene, pankreatídy) - urémia - reumatické choroby - tuberkulóza - mezotelióm - za fyziologických podmienok pri veľkej fyzickej námahe (vrcholové športové výkony)

5. Rozdelenie pleurálnych výpotkov - exudát - transudát Makroskopický vzhľad: Topografický vzhľad: - serózny - jednostranný - fibrózny - obojstranný - hemoragický - difúzny - purulentný - lokalizovaný - chylózny - cholesterolový - zmiešané formy

6. Podľa charakteru výpotku: - hydropneumotorax - pyopneumotorax - hemopneumotorax Podľa vzhľadu výpotku: - slamovožltý, sanquinolentný, hemoragický, purulentný, mliečny, tmavožltý, vodnatý Podľa zápachu: - bez zápachu - putrídne zapáchajúci V bežnej praxi sa často hovorí o: - špecifických výpotkoch - malígnych výpotkoch - nešpecifických výpotkoch

7. Diferenciálna diagnostika - Anamnéza - Objektívny obraz - Rádiodiagnostické metódy: RTG, USG, CT, NMR, PET, skiaskopia, intervenčná rádiológia - Pleurálna punkcia: biochemické, cytologické, mikrobiologické vyšetrenia výpotku - Bronchoskopia - Torakoskopia - Pleurálna biopsia

8. Klinické prejavy Objektívne a subjektívne príznaky hromadenia tekutiny vo všeobecnosti označujeme ako pleurálny syndróm. Klinický obraz závisí od etiológie. Najčastejšie príznaky: - subfebrílie, febrílie, - bolesť na hrudníku (ostrá, tupá, pichavá ...) - tvorba pleurálneho výpotku - dýchavica - kašeľ (suchý, štekavý, s expektoráciou) - únava - nechutenstvo, strata na hmotnosti

9. Terapia pleurálnych výpotkov Vychádza z liečenia príčin a nie následkov. Pred začatím liečby je veľmi dôležitá diferenciácia pleurálneho výpotku. - antibiotická liečba - hrudná drenáž - analgetická liečba - antituberkulózna liečba - kortikoidy - chirurgická liečba - rehabilitačná liečba

10. Komplexná ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s pleurálnym výpotkom • Posúdenie - osobná anamnéza - rodinná anamnéza - životný štýl - objektívne vyšetrenie - lekárske diagnózy - medikamentózna liečba - fyzikálne vyšetrenie

11. Diagnostika - Hypertermia súvisiaca so základným ochorením - Neúčinné dýchanie súvisiace so základným ochorením - Neúčinné čistenie dýchacích ciest – kašeľ súvisiaci so zápalovým procesom - Strach v súvislosti s invazívnym vyšetrením – pleurálnou drenážou - Akútna bolesť súvisiaca so zavedeným pleurálnym drénom - Zmenená výživa – menší príjem ako je telesná potreba organizmu súvisiaca s nechutenstvom

12. - Deficit sebaopatery – znížená pohyblivosť (deficit dodržiavania hygienických návykov, v obliekaní, vyzliekaní a celkovej osobnej starostlivosti) súvisiaci so zavedeným pleurálnym drénom a dýchavicou - Potencionálny vznik infekcie v súvislosti so zavedeným pleurálnym drénom

13. 3. Plánovanie Sesterská diagnóza: Neúčinné dýchanie súvisiace so základným ochorením – Pleuropneumónia prejavujúce sa dýchavicou. Cieľ: Pacient má obnovené účinné dýchanie do troch dní. Výsledné kritéria: 1. pacient nemá pocit dýchavice, 2. pacient je bez cyanózy, 3. frekvencia dýchania je v rámci normy (12-18/min.), 4. hodnoty laboratórnych výsledkov má pacient v norme.

14. Sesterské intervencie: • k uľahčeniu maximálneho inspíria zvýšiť záhlavie lôžka – Fowlerova poloha, • merať FF: dych- 3x denne, TK- 2x denne a saturáciu kyslíka 2x denne, • poučiť pacienta, aby sa snažil zvládnuť dýchavicu prehĺbením vdychu a predĺžením výdychu, • podávať terapiu podľa ordinácie lekára, • pripomínať pacientovi dôležitosť prestávok medzi jednotlivými činnosťami, • podať kyslík v prípade potreby / podľa ordinácie lekára, • zhodnotiť výsledky laboratórných hodnôt, • v akútnej fáze obmedziť zber informácií na nevyhnutnú mieru, • poučiť pacienta o postupoch, ktoré znižujú spotrebu kyslíka (sedieť v sprche, jesť ľahko stráviteľné jedlo častejšie a v menších dávkach),

15. pozorovať a dokumentovať prejavy dyspnoe (auskultačne – piskoty, vrzgoty; aspekciou – nekľud, úzkosť, zapojenie pomocných dýchacích svalov), • všímať si a dokumentovať zmeny, ktoré môžu signalizovať komplikácie (sledovať dýchanie, hodnoty krvného tlaku, pulzu, saturácie kyslíka), • pozorovať farbu kože, slizníc, nechtov, zmeny nahlásiť lekárovi, • zaznamenať všetky vyvolávajúce faktory, ktoré pacientovi zhoršujú jeho stav, • všímať si všetky varovné príznaky, ktoré by mohli signalizovať zhoršenie stavu, dokumentovať a zmeny stavu hlásiť lekárovi, • všetky namerané hodnoty, ordinácie, zmeny ... zaznamenať do ošetrovateľského záznamu.

16. Realizácia - pacienta sme uložili do Fowlerovej polohy, - podľa ordinácie lekára sme podali pacientovi kyslíkovú terapiu 2l/hod. cez kyslíkové okuliare, sliznicu nosnej dutiny sme zvlhčovali destilovanou vodou, - o 7:10 hod. sme pacientovi zmerali FF, informovali sme lekára, - poučili sme pacienta, aby sa snažil zvládnuť dýchavicu prehĺbením vdychu a predĺžením výdychu, - o 7:30 hod. podľa ordinácie lekára sme podali pacientovi ordinovanú terapiu, - spolu s lekárom sme pacientovi urobili arteriálny odber krvi, - po zhodnotení výsledkov laboratórnych hodnôt lekárom sme pacientovi podali kyslíkovú terapiu 3l/hod.,

17. - o 11:00 hod. sme pacientovi zmerali fyziologické funkcie, - u pacienta sme spozorovali a sťažené dýchanie a zapájanie pomocných dýchacích svalov, - o 13:00 hod. po pacientovom návrate z operačnej miestnosti sme pacientovi opakovane podali kyslíkovú terapiu 3l/hod., - o 14:00 hod. sme pacientovi opakovane zmerali FF, - pacienta sme poučili o postupoch, ktoré znižujú spotrebu kyslíka, - u pacienta sme nespozorovali zmenu farby kože, nechtov, slizníc, - o 18:00 hod. sme pacientovi zmerali FF, - o 18:30 hod. sme pacientovi podali podľa ordinácie lekára ordinovanú terapiu, - o 21:00 hod. sme pacientovi zmerali frekvenciu dychu, - všetky namerané hodnoty FF, podanie ordinovanej terapie, časové rozmedzie, zmeny v zdravotnom stave pacienta sme zaznamenali do ošetrovateľského záznamu.

18. 5. Vyhodnotenie 1. deň zavedenia pleurálneho drénu S: Dýcha sa mi ešte ťažko, ale po tomzákroku sa mi mierne uľavilo. O: Sťažené dýchanie pretrváva, pacientovi sa postupným vypúšťaním pleurálneho výpotku z pleurálnej dutiny mierne zlepšilo dýchanie, D:22/min. A: Cieľ nesplnený. P: Pokračovať v intervenciách 1 – 14. 3. deň zavedenia pleurálneho drénu S: Dýcha sa mi veľmi dobre. O: Pacient má obnovené účinné dýchanie, nemá pocit dýchavice, D:18/min., cyanóza nie je prítomná, acidobázická rovnováha je v norme. A: Cieľ bol splnený. P: Naďalej pokračovať v intervenciách 1 – 14.

19. Na našom II. pneumologickom oddelení v Špecializovanej nemocnici Sv. Svorada n. o. v Nitre bolo v roku 2007 hospitalizovaných 207 pacientov s diagnostikovaným pleurálnym výpotkom. Tento počet predstavuje o 23 pacientov viac ako to bolo v roku 2006.

20. Ďakujem za pozornosť