1 / 29

VEREJNÝ SEKTOR

VEREJNÝ SEKTOR. Mgr. Ing. Gabriela Sopková, PhD. sopkova@dti.sk. Predpoklady na skúšku (30 bodov) + skúška. Predpoklady, aby sa študent mohol zúčastniť skúšky: 10 bodov seminárna práca (10 min., ppt . prezentácia) 5 bodov dochádzka 5 bodov aktuality 5 bodov ( samoštúdium )

keiko-gill
Télécharger la présentation

VEREJNÝ SEKTOR

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. VEREJNÝ SEKTOR Mgr. Ing. Gabriela Sopková, PhD. sopkova@dti.sk

  2. Predpoklady na skúšku (30 bodov) + skúška Predpoklady, aby sa študent mohol zúčastniť skúšky: • 10 bodov seminárna práca (10 min., ppt. prezentácia) • 5 bodov dochádzka • 5 bodov aktuality • 5 bodov (samoštúdium) • 5 bodov aktivita Skúška: 100 bodový test (otvorené otázky + abc otázky), 51 bodov minimum

  3. Sylabus • Úvod do štúdia predmetu, vymedzenie základných pojmov • Verejný sektor ako časť NH • Hospodárska politika I. • Samoštúdium • Hospodárska politika II. + Svetové hospodárstvo • Inovačná politika, konkurencieschopnosť, podnikateľské prostredie, PZI

  4. Štát v ekonomickej teórii • Merkantilisti – J. B. Colbert: na dosiahnutie záujmov spoločnosti je potrebná aktívna štátna politika. Keďže merkantilisti považovali obchod za základnú metódu rastu bohatstva, dožadovali sa aktívnych zásahov štátu zameraných na podporu rozvoja obchodu. • Adam Smith: autor hospodárskeho liberalizmu: Štát má iba tri povinnosti: • Ochraňovať krajinu pred vonkajším nepriateľom, • Udržiavať spravodlivosť vnútri krajiny, • Budovať a udržiavať také verejné zariadenia, o ktoré nemá záujem jednotlivý podnikateľ

  5. J. M. Keynes: politika voľnej súťaže patrí nenávratne k minulosti a mala by byť nahradená regulovaním ekonomiky zo strany štátu (verejné práce, verejná zamestnanosť, vznikli systémy sociálneho poistenia) • Súčasný sociálno-liberálny a sociálno-demokratický štát plní tieto funkcie: • Ochrana práv a slobôd občanov a iných právnych subjektov, • Zabezpečenie práva, poriadku a bezpečnosti, • Zabezpečenie verejných sociálnych služieb (najmä školstva a zdravotníctva), • Zabezpečenie minimálneho životného štandardu, • Zásady do ekonomiky.

  6. Vymedzenie verejného sektora Na vymedzenie verejného sektora je celkom rozhodujúca skutočnosť, že je financovaný z verejných financií. Je riadený a spravovaný verejnou správou, podlieha verejnej kontrole a rozhoduje sa o ňom verejnou voľbou. Verejný sektor je definovanie: • Vládnej aktivity a jej dôsledkov alebo, • Všeobecného štátneho rozhodovania a jeho následkov, alebo • Vládnej spotreby a investícií a iné.

  7. Verejný sektor je založený na štátnej aktivite, správa sa netrhovo, vynucuje si ho trhová ekonomika a pri jeho organizácii a riadení má osobitné postavenie vláda. • Verejný sektor je kategóriou trhovej ekonomiky. Je spojený so vzájomnou koexistenciou dvoch sfér hospodárenia – sféry súkromného hospodárenia a sféry verejného hospodárenia. • Verejný sektor je súbor činností, ktoré využitím verejných príjmov zabezpečuje jeho hlavný reprezentant – verejná vláda v prospech verejnosti.

  8. Efektívnosť verejného sektora • Ekonomická efektívnosť vyjadruje vzťah medzi vloženými prostriedkami a ich ekonomickými účinkami • Užšie chápanie efektívnosti: tzv. paretovská efektívnosť Efektívne je také riešenie, pri ktorom rastie úžitok aspoň jednému jedincovi, ale úžitok ostatných sa nemení. Podľa Pareta je optimálne také riešenie, keď už nemožno zvýšiť úžitok ktoréhokoľvek jedinca bez toho, aby sa znížil úžitok ostatných subjektov.

  9. Širšie chápanie efektívnosti: hovorí o výsledku vzťahu medzi veľkosťou vstupov do verejného sektora a veľkosťou výstupov z neho. Všeobecne platí: výstup/vstup < 1

  10. Meranie efektívnosti • Súkromný sektor – vstup = náklad, výstup = zisk, • Verejný sektor – vstup = náklad, výstup = úžitok, Po dosadení do vzorca efektívnosti: Zisk/Náklad < 1 Úžitok/Náklad < 1 Produkcia verejného sektora sa nepredáva za trhovú cenu, lebo trhovú cenu nemá (preto je to úžitok)

  11. Meranie efektívnosti • V súkromnom sektore si úžitok zaplatí kupujúci v cene výrobku, ktorá mu prinesie zisk. Ak existuje konkurencia, kupujúci hľadá úžitkovú hodnotu výrobku za optimálnu cenu. Výrobok však môže nekúpiť (voľba). • Vo verejnom sektore musí nájsť vyjadrenie úžitku výrobca statkov, a to prostredníctvom vyjadrenia miery uspokojenia potrieb, ktoré majú jeho statky zabezpečiť. Robí tak preto, lebo uspokojovaním potrieb spotrebiteľov sa zároveň uchádza o poskytnutie prostriedkov z verejných rozpočtov. • Vstupy vo verejnom sektore je možné merať: mzdou, nákladmi, • Výstup vo verejnom sektore je možné merať: kvantitatívna a kvalitatívna stránka

  12. Aktivita č. 1 – Neefektívnosť verejného sektora • Stretli ste sa už niekedy s neefektívnosťou verejného sektora? • Ak áno, tak popíšte v akej oblasti a ako to prebiehalo • Ak nie, pouvažujte, v ktorých oblastiach je podľa Vás vo verejnom sektore neefektívnosť?

  13. Neefektívnosť verejného sektora • Chybná alokácia verejných financií • Menší tlak na rast úžitkov a znižovanie nákladov • Byrokratizácia vo fungovaní subjektov verejného sektora • Vo verejnom sektore neexistuje bezprostredný vzťah medzi poskytovateľom statku a kupujúcim

  14. ESA 95 – European System of Accounts • Je to metodika národného účtovníctva používaná štátmi EÚ (povinne od roku 1999). • ESA 95 je vlastne implementácia systému System of National Accounts 1993, ktorý vydala OSN (v spolupráci s ďalšími inštitúciami) na európske podmienky

  15. Verejná správa – štátna správa • Ústredná štátna správa: a ) ústredné orgány štátnej správy, na čele ktorých je člen vlády (ministerstvá) b) ostatné ústredné orgány štátnej správy (Úrad vlády, Protimonopolný úrad, Štatistický úrad) • Miestna štátna správa: a) úrady všeobecnej miestnej štátnej správy (obvodné úrady) b) úrady špecializovanej miestnej štátnej správy (pozemkové úrady, lesné úrady, katastrálne úrady...atď.)

  16. Minister vnútra – Pavol Pavlis • Minister financií – Martin Maďarič • Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí – Martin Glváč • Minister hospodárstva – Peter Pellegrini • Minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja – Ján Richter • Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka – Zuzana Zvolenská • Minister obrany – Tomáš Borec • Minister spravodlivosti – Miroslav Lajčák • Minister práce, sociálnych vecí a rodiny – Ján Počiatek • Minister životného prostredia – Peter Kažimír • Minister školstva, vedy, výskumu a športu – Peter Žiga • Minister kultúry – Robert Kaliňák • Minister zdravotníctva- Ľubomír Jahnátek

  17. Minister vnútra – Robert Kaliňák • Minister financií – Peter Kažimír • Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí – Miroslav Lajčák • Minister hospodárstva – Pavol Pavlis • Minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja – Ján Počiatek • Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka – Ľubomír Jahnátek • Minister obrany – Martin Glváč • Minister spravodlivosti – Tomáš Borec • Minister práce, sociálnych vecí a rodiny – Ján Richter • Minister životného prostredia – Peter Žiga • Minister školstva, vedy, výskumu a športu – Peter Pellegrini • Minister kultúry – Marek Maďarič • Minister zdravotníctva- Zuzana Zvolenská

  18. Verejná správa – územná samospráva • Miestna – obce (obecné zastupiteľstvo, starosta) Obec – je základom územnej samosprávy. Obecné zastupiteľstvo zriaďuje: obecnú radu, obecný úrad, prednostu obecného úradu, hlavného kontrolóra a rôzne komisie • Regionálna – vyššie územné celky (8 VÚC v SR)

  19. Fondy sociálneho zabezpečenia = suma finančných prostriedkov zhromaždená na konkrétny účel s cieľom odstrániť alebo aspoň čiastočne eliminovať v spoločnosti vzniknuté sociálne, zdravotné a iné nerovnosti. Zameranie týchto fondov: a) sociálne zabezpečenie, b) zdravotná starostlivosť Sociálne zabezpečenie – súhrn zákonných opatrení, ktoré chránia jednotlivca a jeho rodinu pred následkami dočasného či trvalého prerušenia poberania príjmov z pracovnej činnosti. V podmienkach SR sa realizuje prostredníctvom: sociálnej podpory, sociálnej pomoci a sociálneho poistenia.

  20. Sociálna podpora, sociálna pomoc, sociálne poistenie • Sociálna podpora: sa viaže na sociálne situácie, na ktoré sa nemožno vopred pripraviť (materstvo, výchova dieťaťa a pod.). Vyjadruje celoplošnú solidaritu vo vzťahu k tým subjektom, ktoré splnia zákonom stanovené podmienky v tom-ktorom konkrétnom prípade. Možno sem zahrnúť rôzne jednorazové výdavky (príspevok pri narodení dieťaťa), ako aj pravidelne sa opakujúce finančné príspevky (prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, náhradné výživné) • Sociálna pomoc: sa zameriava na predchádzanie vzniku procesov, ktoré narúšajú rovnováhu a harmonický vývoj jednotlivca či skupiny (tzv. sociálna prevencia), na riešenie sociálnej núdze občanov s ťažkým zdravotným postihnutým, resp. kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ako aj na riešenie hmotnej núdze.

  21. Sociálna podpora, sociálna pomoc, sociálne poistenie • Sociálne poistenie: úzko súvisí s nepriaznivými situáciami, ktoré môžu človeka postihnúť počas jeho produktívneho života (pracovná neschopnosť, úraz, nezamestnanosť a pod.). Jeho úlohou je zabezpečiť aj určitý minimálny štandard po ukončení aktívnej pracovnej činnosti (napr. starobný dôchodok). Za výkon sociálneho poistenia je v podmienkach SR zodpovedná Sociálna poisťovňa. • Systém sociálneho poistenia pozostáva: • Nemocenské poistenie • Dôchodkové poistenie (starobné poistenie a invalidné poistenie) • Úrazové poistenie • Garančné poistenie • Poistenie v nezamestnanosti

  22. Verejné korporácie • Verejnoprávne korporácie rozširujú rozsah, organizáciu a vnútrosystémové vzťahy vo verejnej správe. • Môžu byť ustanovené na základe: • Ústavného ustanovenia (Najvyšší kontrolný úrad) • Zákona (Národná banka Slovenska, Matica slovenská) • Nariadenia vlády (napr. Národná agentúra na podporu malého a stredného podnikania) • Ustanovenia príslušného ministerstva (ARDAL – Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, zriadená MF SR) Finančné verejné korporácie – NBS Nefinančné verejné korporácie – Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik

  23. Poradné orgány • Pracovné skupiny, komisie obecného či mestského zastupiteľstva.....

  24. Národná banka Slovenska • Národná banka Slovenska je centrálnou bankou Slovenskej republiky.Od 1. januára 2009 je Národná banka Slovenska súčasťou Eurosystému. V spolupráci s Európskou centrálnou bankou a ostatnými centrálnymi bankami krajín eurozóny má prvotný cieľ udržiavať cenovú stabilitu v eurozóne. V rámci Eurosystému je úlohou Národnej banky Slovenska prispievať k zabezpečeniu: • menovej politiky, devízových operácií a devízových rezerv, vydávania eurových bankoviek a mincí, platobného styku, zberu a zostavovania štatistík, medzinárodnej spolupráce, vzájomnej spolupráce a podpore centrálnych bánk, finančnej stability v eurozóne • Ďalšou dôležitou úlohou Národnej banky Slovenska je výkon dohľadu nad finančným trhom.

  25. Najvyšší kontrolný úrad • Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. bola prijatá 1. septembra 1992. V tretej hlave, druhom oddiele v čl. 60 až 63 je upravené postavenie Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (NKÚ SR), v rámci ktorých je daná okrem iného jeho kontrolná pôsobnosť. Od 15. 2. 1993 nadobudol účinnosť zákon č. 39/1993 Z. z., ktorý detailne upravuje postavenie, pôsobnosť, vnútorné organizačné členenie a základné pravidlá kontrolnej činnosti NKÚ SR. • NKÚ SR je podľa ústavy SR nezávislý orgán kontroly hospodárenia s verejnými prostriedkami, ktorý je vo svojej kontrolnej činnosti viazaný len zákonom.

  26. NKÚ • NKÚ SR vykonáva kontrolnú činnosť na základe plánu kontrolnej činnosti na príslušný rok. Plán kontrolnej činnosti na príslušný rok vychádza z trojročného plánu kontrolnej činnosti NKÚ SR, v ktorom sú stanovené strategické ciele a zámery kontrolnej činnosti na obdobie troch rokov. NKÚ SR je okrem toho povinný vykonať kontroly, o ktoré ho môže uznesením požiadať aj NR SR. • Najvyšší kontrolný úrad SR vykonáva svoju činnosť prostredníctvom svojich orgánov, zamestnancov, ktorí vykonávajú kontrolu a ďalších svojich zamestnancov. Orgánmi NKÚ SR sú predseda a dvaja podpredsedovia. Na čele NKÚ SR je predseda ako štatutárny orgán. Predsedu zastupuje určený podpredseda. Aktuálny predseda: Dr. h. c. doc. Ing. Ján Jasovský, PhD. • Aktuálni podpredsedovia: Ing. Igor Šulaj, Ing. Vladimír Tóth

  27. Ďakujem za pozornosť www.sopkova.com

More Related